Tieto nádherne kvitnúce kríky sú najpôsobivejšie na jar. Uchvacujú množstvom kvetov, farebnou rozmanitosťou, aj vôňou. Ktoré druhy kvitnú najdlhšie?

 

azalky uvodna

 

Väčšie alebo menšie lievikovité kvety azaliek sú najčastejšie biele, žlté, oranžové, lososové, červené, fialové, ružové alebo bordové. Kvety niektorých druhov dokonca príjemne voňajú. Kvitnutie trvá niekoľko dní v máji alebo júni, následne sa stávajú nápadnejšie listy. Tie sa u niektorých druhov počas jesenných mesiacov vyfarbujú do nápadných sýtych žltých, až ohnivo červených odtieňov.

Kým niektoré azalky pred zimou listy zhadzujú, iné si ich ponechávajú a svojou zeleňou krášlia záhrady aj neskôr, v zimnom období. Zástupcovia tejto skupiny, prevažne vzrastovo nižších azaliek, vytvárajú aj bez strihania kompaktné, husto olistené kríky, s efektnými vždyzelenými a lesklými listami. Uplatnia sa preto v menších záhradách, na dvoroch a v predzáhradkách, teda tam, kde by napríklad pre rododendrony nebolo dostatok priestoru.

 

Množstvo druhov aj kultivarov

 

Azalky môžu byť opadavé, poloopadavé alebo neopadavé. K opadavým druhom patria napríklad azalky zo skupiny Mollis (Azalea mollis). Rastú vzpriamene, do výšky asi 1,5 m, sú bohato rozvetvené a kvitnú väčšími, žiarivejšími kvetmi. Najčastejšie ružovými, oranžovými, či losovými. Ich listy sú podlhovasté, matne zelené a počas jesene sa pekne sfarbujú. Tieto azalky vyniknú viac ako jednotlivo v skupinách, v spoločnosti rododendronov a iných kyslomilných rastlín.

 

Podobné využitie majú aj gentské azalky, ktoré vydržia kvitnúť 10-15 dní. Vyšľachtené boli v Belgicku. Oproti predchádzajúcim azalkám sú o niečo vyššie aj rozložitejšie, ich pýchou sú výrazne sfarbené a voňavé, menšie kvety. Listy sa na jeseň takisto pekne vyfarbujú. Zástupcovia tejto skupiny sa vyznačujú vyššou odolnosťou a ľahšie sa pestujú.

 

Množstvom veľkých jednoduchých alebo plných kvetov pútajú aj ďalšie opadavé druhy azaliek, napríklad tie, ktoré sú označované ako Knap Hill Azalky. Vyšľachtené boli v Anglicku, v ideálnych podmienkach dorastajú až do výšky 2 m. Ich kvety sú biele, ružové, žlté, oranžové, červené alebo fialové, jedno aj viacfarebné. Takisto príjemne voňajú.

 

Mimoriadne zaujímavá a vyhľadávaná  je aj skupina vzrastovo nižších, neopadavých alebo poloopadavých japonských azaliek. Rastú kompaktne, skôr do šírky ako do výšky, sú veľmi husto olistené a bohato rozvetvené. V staršom veku sú vysoké asi 1 m a vždy veľmi bohato kvitnú. V záplave kvetov sa neraz úplne strácajú ich drobné a lesklé  listy. Tie môžu byť u niektorých kultivarov aj panašované. Tieto azalky sú po zakorenení nenáročné, dobre odolávajú mrazom a v záhradách nezaberú veľa miesta. Dožívajú sa vyššieho veku a každoročne prinášajú veľa sýto sfarbených kvetov. Sú vhodné aj na pestovanie v primerane veľkých nádobách a v kyslejšom substráte na balkónoch a terasách.

 

azalkyclanok1

 

Kde sa uplatnia? 

 

Vyššie opadavé azalky vyniknú pred tmavším pozadím (vyššie tehlové múry, porasty popínavých rastlín, skupiny zložené z tmavších ihličnanov), pri vodných plochách alebo zakomponované v skupinách s rododendronmi a inými kyslomilnými rastlinami. Nižšie druhy neopadavých a poloopadavých azaliek sa uplatnia v skalkách, vresoviskách, v predzáhradkách a pri chodníkoch.

 

Chýbať by tieto dreviny nemali ani vo výsadbách, kde je cieľom navodiť atmosféru lesa. Sú tiež vďačnou a vďaka pôvodu vhodnou súčasťou záhrad založených v ázijskom štýle. Kvitnúce azalky v neposlednom rade efektne dopĺňajú výsadby rododendronov, hoci nie vždy je tento ich potenciál naplno v našich záhradách využívaný.

 

Vyššie, opadavé druhy azaliek vyniknú aj ako solitéry v trávnatej ploche alebo pri záhradnom odpočívadle. Lepšie je však v tomto prípade vysádzať na jedno miesto max. 2 –3 príbuzné farebné odtiene, kompozícia takto bude pôsobiť viac harmonicky.

 

Krehká krása rozrastených a kvitnúcich azaliek púta pod vyššími, listnatými alebo ihličnatými drevinami (svetlý tieň), vždy aj v bezprostrednej blízkosti vždyzelených okrasných drevín ako sú vavrínovce (Prunus laurocerrasus), skimie (Skimia japonica), pierisy (Pieris floribunda) a cezmíny (Ilex aqufolia).

 

Osvedčenými susedmi azaliek sú hortenzie, sympatické je aj ich spojenie s porastom kvitnúcich nezábudiek alebo drobných jarných cibuľovín. K vyšším azalkám sa hodia aj papraďorasty alebo iné tieňomilné trvalky okrasné listom (napríklad funkie). Dôležité je, aby mali s azalkami zhodné pestovateľské požiadavky na svetlo a vlhkosť pôdy). Pestovanie azaliek nie je vhodné v slnečných záhradách, na veterných miestach s vysychajúcou a prehriatou pôdou, ani pod plytko koreniacimi drevinami (napríklad smrekmi). Tie azalkám odoberajú potrebnú vlahu a živiny.

 

azalkyclanok3

 

Aby bohato kvitli

 

Najlepším miestom na pestovanie azaliek sú prírodné typy záhrad, s prirodzene kyslou pôdou. Ak takúto pôdu v záhrade nemáte, bude nevyhnutné časť pôvodnej zeminy, v mieste plánovanej výsadby, vykopať a nahradiť kyslejším substrátom. Kyslý, na humus bohatý a priepustný substrát je pri pestovaní týchto drevín nevyhnutnosťou. 

 

Ideálny pre azalky je polotieň a aspoň pár hodín doobedňajšieho slnka. Úplný tieň neodporúčam. Osvedčili sa ale napríklad miesta pod korunami vyšších, hlbšie koreniacich stromov. Opadavé a vyššie azalky však môžete pestovať aj na slnečných miestach, budú tu bohatšie kvitnúť. Zabezpečiť im ale musíte trvale vlhký substrát a kvalitnú výživu.

 

Všetky druhy a kultivary azaliek majú, podobne ako rododendrony, plytký koreňový systém. Preto je nevyhnutné pravidelne ich zalievať mäkkou vodou (najmä počas dlhotrvajúceho sucha v lete a tesne po vysadení). Závlaha má veľký význam na jar na začiatku pučania, následne v júni a júli počas tvorby nových kvetných pukov a tiež tesne pred príchodom zimy. Pravidelné zavlažovanie je žiadúce aj pri pestovaní azaliek v nádobách. Z dôvodu plytkého koreňového systému a hrozby poškodenia koreňov nie je vhodné okolie vysadených azaliek kypriť.

 

Počas pestovania azalkám doprajte kvalitnú výživu, prihnojujte ich aspoň dvakrát ročne (pred kvitnutím a po ňom) hnojivom, ktoré je určené pre rododendrony a iné kyslomilné rastliny. Odmenia sa množstvom kvetov. 

Rez nie je pri týchto drevinách potrebný, aj bez neho zachovávajú pekný tvar. Nízke japonské azalky môžete napriek tomu upraviť rezom po odkvitnutí. Azalky bežne nebývajú ohrozované škodcami ani chorobami. Vyššie a opadavé druhy, ktoré sú vysadené na priamom slnku a nie sú dostatočne zavlažované, môžu byť náchylnejšie na poškodenie listov. Ak sa na listoch objavia biele povlaky, ide o pleseň, ktorej šírenie zastaví opakovaný postrek vhodným fungicídnym prípravkom.

 

Vysádzanie

 

Kry azaliek vysádzajte počas vegetačného obdobia (jar alebo jeseň), vždy s neporušeným koreňovým balom. Ten pred výsadbou namočte na niekoľko hodín do vody, ktorá neobsahuje vápnik. Do priestrannejšej výsadbovej jamy potom nasypte substrát pre kyslomilné rastliny a rovnakým zasypte aj koreňový bal vysádzanej azalky. Povrch pôdy po vysadení zakryte hrubšou rašelinou alebo kôrou a v jesenných mesiacoch aj nahrabaným lístím, prípadne ihličnatými chvojkami. Rastliny zalejte, ale zatiaľ neprihnojujte.

 

  

Napísal: Daniel Košťál
Foto: autor

Pin It