Skorá jar je vhodným obdobím pre výsadbu ihličnanov. Ich ponuka je v záhradníctvach od marca najširšia v roku a zahŕňa aj množstvo atraktívnych a nenáročných druhov.
Najlepšie je vybrať sa na nákup ihličnanov čo najskôr a následne si ich v apríli vysadiť. Kým nastanú vyššie teploty, dreviny už budú prispôsobené na nové podmienky.
Hoci v poslednej dobe sú ihličnany v modernej záhradnej tvorbe často odsúvané do úzadia, predsa len majú naďalej svoje veľké opodstatnenie, vnášajú do záhrad vysokú estetickú hodnotu a často spĺňajú užitočné poslanie. Napríklad čistia a dezinfikujú vzduch alebo sú prirodzenou protihlukovou bariérou.
V každej záhrade by malo byť zastúpených aspoň zopár ihličnanov, najlepšie také, ktoré sa hodia do danej oblasti. V súčasnosti sú už bežne v ponuke druhy, ktoré síce pôvodne rastú v horách, avšak výborne prosperujú aj v nižších polohách (borovica kosodrevina) alebo tolerujú znečistené ovzdušie veľkých miest (cyprušteky, tuje, tis, borievky). Iné naopak horšie znášajú smog a exhaláty v ovzduší (douglaska, jedľa, jedlovec, borovica vejmutovka a ďalšie), preto je potrebné si overiť či nejde práve o druh, ktorý sa vám zapáčil a plánujete ho kúpiť.
Ihličnany sa vďaka svojej obrovskej rozmanitosti, a to aj pokiaľ ide o šírku a výšku rastu, uplatnia v moderných aj starších záhradách, rozlohovo väčších aj menších. Viaceré, najmä zakrpatené druhy môžete úspešne pestovať niekoľko rokov aj vo vegetačných nádobách, na balkónoch a terasách.
Uplatnenie v exteriéri
Prednosťou ihličnanov je, že počas roka nepodliehajú veľkým vizuálnym zmenám. Výnimkou sú len opadavé druhy ihličnanov (napríklad smrekovec), ktoré sú ale vždy zaujímavým spestrením okrasnej výsadby. Ich hodnota spočíva aj v tom, že farba ihličia sa pred opadaním nápadne zmení na atraktívnejšiu, zaujímavá je aj farebnosť týchto drevín pri vyrastaní nových výhonkov.
Ihličnany umožňujú, ak si vyberiete vhodný druh, netradičné ohraničenie záhradného priestoru alebo jeho rozdelenie, zatraktívnenie a doplnenie, vytvorenie príjemných intímnejších zón. Poslúžia na zakrytie nevzhľadných miest a výhľadov, vyvolajú prekvapenie. Môžu byť základnou a vyvažujúcou kostrou celej okrasnej výsadby, dominantným kompozičným prvkom, či už vo forme vhodne vybraného solitérneho druhu, alebo precízne vyskladanej skupiny rôznych druhov. Takáto skupina môže pozostávať z tvarovo, aj farebne odlišných druhov.
S ihličnatými drevinami je, samozrejme, potrebné narábať v záhrade opatrne. Pokiaľ nie ste botanický nadšenec, netreba nimi záhradu príliš prepĺňať. Ak je ich totiž v rámci jedného, najmä menšieho priestoru, veľa, stráca sa ich estetická hodnota, účinok alebo pri niektorých druhoch aj očakávané dominantné pôsobenie. V záhradách s veľkým množstvom rôznych druhov ihličnanov (najmä jedincov s tmavším ihličím) môže navyše vznikať pocit vnútorného nepokoja až stiesnenosti. Je preto lepšie vždy výsadby ihličnanov kombinovať aj s opadavými krami alebo stromami, prípadne zvoliť aj jedince so svetlejším ihličím.
Ihličnaté stromy alebo kry upútajú celkovým vzhľadom, kompaktnosťou a tvarom, ktorý môže byť kužeľovitý, guľovitý, stĺpovitý, prevísajúci, poliehavý alebo vystupujúci. Okrem toho farbou alebo vzhľadom ihlíc, ich hustotou, staršie jedince prekvapia atraktívnou kôrou (borovica, cyprušteky, tis) alebo plodmi, šiškami.
Na čo prihliadať pri výbere?
Pri výbere konkrétnych druhov ihličnanov vždy zohľadnite nároky jednotlivých druhov. Často sa na to zabúda, výsledkom je potom postupné chradnutie dreviny a veľakrát aj jej uhynutie. Majte na pamäti, že ihličnany reagujú na nevhodné podmienky oveľa citlivejšie ako listnáče. Predpokladá sa, že ihličnany budete v záhrade pestovať veľa nasledujúcich rokov, mali by ste im preto dopriať presne to, čo potrebujú. Je to napríklad aj dostatok miesta. Vždy si zistite do akej výšky a šírky daný druh narastie. Vďaka moderným technológiám a mobilom si to môžete overiť aj priamo v záhradníctve. Nemá zmysel nakupovať a vysádzať ihličnaté dreviny, ktorým bude vaša záhrad primalá a časom by vám spôsobovali obmedzenia. Vyššie a širšie ihličnany sa hodia len do väčších záhrad, pre menšie pozemky je k dispozícii pestrá ponuka zakrpatenejších, pomaly rastúcich druhov. Vhodné je tiež nekupovať naraz veľa ihličnanov, veľmi dobre si premyslite, čo kúpite, prípadne si kúpu konkrétneho druhu naplánujte.
Podmienky ukážkového rastu
Väčšina ihličnanov výborne rastie na slnečných miestach. Niektorým vyhovuje aj mierne zatienenie (tis, cyprušteky), úplný tieň nie je pre pestovanie týchto rastlín ideálny. Dôležité je, aby svetlo k drevine prichádzalo zo všetkých strán a v dostatočnej intenzite. Výsledkom je rovnomerný rast, ukážkové rozvetvenie, husté ihličie a jeho pekné vyfarbenie. Aj na toto sa často zabúda, ihličnany sú vysádzané k múrom, k plotom, výsledkom je aj to, že sú pekné len z jednej strany.
V poslednej dobe sa v ponuke našich záhradníctiev objavujú aj atraktívnejšie, avšak viac chúlostivé druhy. K takýmto patrí napríklad kryptoméria alebo tujovka, či dáždnikovec. Tieto ihličnany síce sú krásne už na prvý pohľad, ale odporúčam nakupovať a vysádzať ich len do záhrad (dvorov a átrií) nižších, chránenejších polôh. Nekupujte si veľa takýchto druhov, neuprednostňujte ich pred domácimi druhmi, v našich záhradách by mali byť len malým spestrením.
https://www.zahradnymagazin.sk/zahrada/okrasna-zahrada/928-ako-vyuzit-ihlicnany-v-zahrade#sigProId97bc8ca137
Ihličnany obľubujú mierne kyslé pôdy, len zopár ich toleruje pôdy zásadité (smrek omorikový, céder). Ideálna je mierne vlhká pôda, v suchších pôdach sa darí len niektorým druhom (borovice, borievky, smrek pichľavý, jedľa srienistá). Pozor aj na zmáčanú pôdu, ak takúto v záhrade máte, výber ihličnanov dôkladne zvážte. Najlepšie je dopriať ihličnanom zároveň aj vyššiu vzdušnú vlhkosť, pozitívne sa to prejaví na ich celkovom vzhľade. Aj preto sa týmto drevinám vždy lepšie darí vo vyšších polohách.
Ak si vyberiete druhy, ktorým budú vyhovovať podmienky a rozmery vašej záhrady, správne ich umiestnite a postaráte sa o ne viac najmä v prvých rokoch po výsadbe, odmenia sa vám atraktívnym vzhľadom, nenáročnosťou a najmä dlhovekosťou.
Napísal: Daniel Košťál
Foto: autor