V záhradách sa najčastejšie objavuje klasika – magnólia Soulangova (Magnolia soulangiana) s typickými ružovými kvetmi. Tento druh má ale aj veľa zaujímavých kultivarov, nie všetky sa však dostávajú bežne do záhrad. Mnohé majú netypické a dokonca voňavé kvety. Táto magnólia je ale vyššia, rozložitejšia a hodí sa preto skôr do väčších záhrad. V nich vynikne ako solitéra. Nie je vhodné sadiť ju do menších záhrad, stiesnených dvorov alebo predzáhradiek. Rozkvitá v apríli a počas jesene má pekne sfarbené listy.

Pôvabná je magnólia hviezdokvetá (Magnolia stellata). Upúta kvetmi s tenšími korunnými lupienkami, ktoré môžu byť biele alebo jemne ružové. Kvety sa objavujú veľmi skoro, väčšinou v marci, po odkvitnutí sa vyvíjajú listy. Táto magnólia je menšia, dorastá do výšky a šírky asi 3 m ale rastie pomalšie a takúto výšku dosiahne až po mnohých rokoch pestovania. Hodí sa do menších záhrad a väčších predzáhradiek.

V posledných rokoch je obľúbená aj magnólia ľaliokvetá (Magnolia liliflora). Jej kvety sú užšie, vzpriamené, voňavé a pripomínajú ľalie. Najčastejšie sú ružové alebo ružovo fialové. Prednosťou tohto druhu je neskoršie kvitnutie, najčastejšie v máji. Kvety tak nebývajú poškodené mrazom ako to býva u prvých spomínaných druhov. Okrem toho je táto magnólia vhodná aj pre menšie záhrady, má užší rast, dorastá do výšky asi 2,5m a približne rovnakej šírky. Rastie pomaly a tieto rozmery dosiahne až po mnohých rokoch pestovania. Magnólia ľaliokvetá je najviac vhodná na pestovanie v predzáhradkách. Osvedčený je napríklad kultivar SUSAN.

Ďalšie možnosti

Magnólie však ponúkajú oveľa viac a neustále prekvapujú. Vďaka intenzívnemu úsiliu šľachtiteľov sa v posledných rokoch dostávajú do záhradníctiev mnohé zaujímavé kultivary s atraktívnymi kvetmi. Často vznikli krížením rôznych druhov, výsledkom sú odolnejšie rastliny s veľkými a príťažlivo pôsobiacimi kvetmi. Niektoré novšie kultivary dokonca rozkvitnú neskôr ešte raz, hoci kvetov je už menej. K takýmto patrí napríklad kultivar FRAGRANT CLOUD najčastejšie pestovanej magnólie Soulangovej.

V posledných rokoch sú hitom magnólie so žltými kvetmi. Konkrétne ide o kultivary MAXINE MERRIL, TRANQUILITY, YELLOW RIVER, MAXINE MERRIL, DAPHNE, GOLDEN GIFT a ďalšie. Zaujímavý je aj kultivar GREEN BEE so zelenožltými kvetmi. Aj pri týchto magnóliách ale treba počítať s tým, že sú vyššie a potrebujú okolo seba viac miesta. Vynikajú množstvom kvetov, sviežosťou, nápadnosťou, sú atraktívnou súčasťou jarnej záhrady. Pôsobia exoticky a preto sa nehodia úplne všade. Neodporúčal by som ich napríklad do vidieckeho prostredia.

Príťažlivou súčasťou záhrady môžu byť aj magnólie s dvojfarebnými kvetmi. K takýmto patria kultivary MARCH TILL FROST, OLD PORT alebo SATISFACTION. Okvetné lístky sú zvonka tmavoružové a zvnútra biele. Kultivar SATISFACTION bohato kvitne už od mladého veku a dorastá do výšky najviac 3 m. Tieto kultivary kvitnú neskôr a preto nie sú ohrozené neskorými mrazmi.

Nápadné sú tiež magnólie s kvetmi, ktoré pripomínajú kvety rozvíjajúcich sa tulipánov alebo pivoniek, napríklad kultivar BLACK TULIP. Kvety sú menšie a pevne pritisknuté k vetvičkám. Majú vínovočervenú farbu a nikdy sa úplne neotvoria. Je to nádherná a vzácna magnólia, ktorá dorastá do výšky 4-5 m.

Zaujímavým spestrením záhrady môžu byť aj neskôr kvitnúce magnólie, napríklad magnólia Sieboldova (Magnolia sieboldii). Nie je veľmi tradičná, ale púta krásnymi bielymi kvetmi s nápadnými purpurovými tyčinkami. Kvety príjemne voňajú a objavujú sa koncom jari a začiatkom leta. Ide o mohutnejšiu ale pomaly rastúcu drevinu.

Rastie tiež popularita magnólie Loebnerovej (Magnolia loebneri). Tento druh kvitne skôr, má hviezdicovité kvety, ktoré sa objavujú pred olistením. Ide o odolnejšiu magnóliou a vzrastovo nižšiu, hodí sa preto aj do menších záhrad alebo predzáhradiek. V predaji je už niekoľko kultivarov tejto magnólie.

Pestovateľské zásady

Magnólie potrebujú chránené miesto, najlepšie slnečné alebo polotienisté. Osvedčené je miesto, ktoré je čiastočne tienené domom. Podľa toho, aký druh magnólie si na pestovanie zvolíte, je potrebné vyhradiť si dostatok miesta. Pôda by mala byť priepustná, vlhká, mierne kyslá, nie veľmi vysychavá. Nevhodné sú pôdy s vyšším obsahom vápníka, trvalo zmáčané, kamenisté alebo v dosahu plytko koreniacich drevín.

Vysadiť si magnóliu s kompaktným koreňovým balom môžete počas celej sezóny. Po výsadbe je dôležité rastlinu pravidelnejšie zavlažovať a miesta okolo kmeňa namulčovať jemne drvenou kôrou. Pôda pod magnóliou sa nesmie okopávať, mohli by ste poškodiť korene. Magnólia je totiž plytko koreniaca drevina. Aj preto sa v jej okolí iným rastlinám príliš nedarí. Pri pestovaní tiež nezabudnite, že táto drevina je citlivá na rez, lepšie je ju nestrihať, netvarovať a nechať rásť prirodzene. Okrem toho neznáša v mladom veku časté presádzanie.

Napísal: Daniel Košťál
Foto: Shutterstock.com, Pixabay