Každoročne bohato rozkvitá len na polotienistých miestach s humóznou a trvale vlhkou pôdou. Výborne sa jej darí najmä v chladnejších lokalitách, rýchlo sa tu rozrastá, je aj bohato olistená. V teplejších nížinných oblastiach so suchšou pôdou je jej pestovanie zložitejšie. Dariť sa tu bude prilbici vtedy, ak ju budete pravidelne zalievať a vysadíte si ju na severnejšiu stranu.

Aj u tejto rastliny platí, že čím je staršia, tým bohatšie kvitne. Samozrejme len tam, kde má ideálne podmienky. Veľmi často sa na to zabúda, výsledkom je chradnutie tejto rastliny.

Prilbica (Aconitum) je inak nádhernou a v období kvitnutia neprehliadnuteľnou súčasťou kvetinového záhona. Je to vyššia a mohutnejšia, vysoko reprezentatívna trvalka, ktorá pripomína obľúbenú stračiu nôžku.
Prilbici odporúčam vyhradiť dostatok miesta, ideálne v zadnej alebo strednej časti záhona. Vynikne v kombinácii s ploštiničníkom, floxom, funkiami alebo astilbami. Hodí sa najmä do vidieckych a chalupárskych záhrad, k chatám a k jazierkam. Uplatnenie nájde aj v moderných záhradách. Vzhľadom na to, že ide o jedovatú rastlinu, nie je ju vhodné pestovať v záhradách s deťmi alebo domácimi zvieratami. Pri práci s touto rastlinou je okrem toho vhodné použiť vždy rukavice.

Prilbice môžete vysádzať počas vegetačného obdobia, najlepšie s koreňovým balom. Do skupiny vysaďte v primeraných rozostupoch asi 3-4 rastliny. Rozmnožiť si prilbicu môžete veľmi jednoducho aj delením starších trsov alebo pomocou koreňových odrezkov. V predaji je už aj v našich záhradných centrách niekoľko druhov, pričom niektoré (Aconitum napellus) rozkvitajú už koncom leta, iné (Aconitum carmichaelii) kvitnú niekedy ešte aj v novembri. dk