Kvety prinášajú do záhradného priestoru farebnosť, často aj vône, hravosť a premenlivosť. Sú silným vizuálnym magnetom a lákadlom pre atraktívne alebo aj užitočné živočíchy.O založení kvetinového záhona treba popremýšľať nejaký ten čas vopred, naplánovať si kúpu rastlín, prípadne substrátu. Začať s realizáciou sa dá hneď po lete. Rastliny sa ešte stihnú počas jesene dobre zakoreniť. Nasledujúcu sezónu sa tak je možné popýšiť nádherne rozkvitnutými rastlinami.

Veľkosť, tvar a usporiadanie

Na začiatku je dobré zvoliť si jeho veľkosť, ktorá sa odvíja vždy od veľkosti záhrady. Záhon nesmie príliš dominovať ani sa strácať. Je vždy súčasťou celkového riešenia. Samotný tvar kvetinového záhona je zasa ovplyvnený celkovým štýlom, ktorý v danej záhrade prevláda. Prísne geometrické záhony (štvorce, kruhy, obdĺžniky) sa hodia do moderných mestských záhrad, nepravidelné kvetinové záhony so zvlnenými okrajmi zasa vyniknú na vidieku a takisto v prírodne koncipovanej záhrade. V takýchto záhradách však už kvetinový záhon môže prerastať do okolia, teda nemusí mať žiadne hranice. Výsledok je zaujímavý aj keď časť kvetinového záhonu voľne vybieha do trávnatej plochy, prípadne k odpočívadlu. Kvetinový záhon možno založiť v susedstve odpočívadla či terasy (vyššie trvalky môžu vytvoriť intímnejšiu atmosféru) a dokonca aj v predzáhradke. Vždy je ideálne ak má záhon pozadie vytvorené z vyšších drevín, plota alebo živého plota z tvarovaných drevín. Je mimoriadne dôležité ho aj správne usporiadať. Ak sa na naň bude pozerať z jednej strany, tak vyššie druhy treba vysadiť do pozadia a nižšie do popredia. Jednotlivé druhy potom treba vysádzať postupne podľa výšky rastu. Ak sa na záhon bude pozerať zo všetkých strán (tzv. kvetinový ostrovček) tak potom vyššie druhy patria do stredu a nižšie k okrajom. Výsadba „len" vysokých druhov vyvoláva nepríjemné pocity, takýto záhon nevynikne, aj keď bude celé leto plný kvetov.

Zima

Kvetinový záhon dokáže byť niečím zaujímavý aj počas najchladnejších dní v roku. Preto pri jeho plánovaní netreba zabúdať na trvalky a cibuľoviny ktoré kvitnú ako prvé - začiatkom roka. Z trvaliek sú to čemerice (Helleborus niger). Kvitnú od začiatku roka až do jari bielymi, alebo fialovo ružovými kvetmi a najbohatšie sú zakvitnuté staršie rastliny. Tieto dlhoveké trvalky najlepšie vyniknú na okraji kvetinového záhona a vysádzať by sa mali do skupín. Okrem čemeríc môžu v prvých týždňoch roka na záhone zaujať žltokvitnúce tavolíny (Eranthys hyemalis), snežienky (Galanthus nivalis), modrofialové krokusy (Crocus tommasinianus) alebo modro a ružovo kvitnúce veternice (Anemone blanda). Ich cibule a hľuzy sa sadia na jeseň a najlepšie porastú v miestach, ktoré cez sezónu zakyrývajú listy trvaliek (napríklad pod funkiami).

Jar

Šperkami kvetinových záhonov na jar sú kvitnúce cibuľoviny, predovšetkým tulipány narcisy, hyacinty, modrice (Muscari armeniacum) či korunky (Fritillaria imperialis). Ich cibule sa takisto sadia počas jesene. Cibuloviny je krásne kombinovať na záhonoch s pestrofarebne kvitnúcimi I keď nižšími dvojročnými rastlinami (sirôtky, nezábudky, cheiranty a sedmokrásky). Pokiaľ ide o kvitnúce jarné trvalky najkrajšie sú žltokvitnúce kamzičníky (Doronicum orientale), iberky (Iberis sempervirens), kobercovo rastúce floxy (Phlox subulata)- hodia sa na okraje záhonov, bergénie (Bergenia cordifolia), prvosienky (Primula vulgaris), srdcovky (Dicentra spectabilis), pupkovce (Omphalodes verna), alebo rôzne druhy hluchaviek (Lamium). Koncom jari si na kvetinové záhony (ideálne do pozadia) možno vysadiť aj priesady vyššie rastúcich letničiek – cínie, astrovky, titónie,kleomu, krasuľky, prípadne je možné si vysiať slnečnice.

Leto

Leto, hlavne jeho začiatok je na kvitnúce trvalky skutočne bohaté. Zo stredne vysokých trvaliek, ktoré kvitnú na začiatku a počas leta sú na kvetinové záhony v našich klimatických pomeroch ideálne floxy (Phlox paniculata), margaréty (Leucanthemum maximum), gypsomilky (Gypsophila paniculata), pupalky (Oenothera speciosa), rudbekie (Rudbeckia fulgida), orlíčky (Aquilegia vulgaris), ľaľiovky (Hemerocallis hybrid), helénium (Helenium autumnale), kokardy (Gaillardia x grandiflora), krásky (Coreopsis grandiflora), rebríčky (Achilea millefolium ), zvončeky (Campanula persicifolia), veroniky (Veronica spicata), liatry (Liatris spicata), šalvie (Salvia nemorosa), pivónie (Paeonia officinalis), kosatce (Iris sibirica), zlatobyľ (Solidago), lupíny (Lupinus polyphyllus) a pod... Chýbať by nemali ani levandule (Lavandula angustifolia, echinacea (Echinacea purpurea), omany (Inula ensifolia), hlaváče (Scabiosa caucasica) a rudbekie (Rudbeckia fulgida). Pôsobivé sú aj modro sivé kotúče (Eryngium planum). ). Z nenáročných a dlhovekých trvaliek dominantnejšieho charakteru je možné využiť stračonôžku (Delphinium x cultorum), zľatobyl (Solidago canadensis), ježibabu (Echinops bannaticus), fakľovku (Kniphofia uvaria), agastache (Agastache foeniculum), rebríček (Achillea filipendulina), juku (Yucca gloriosa) alebo priľbicu (Aconitum x cammarum), železník (Verbena bonariensis) a monardu (Monarda). Vždy platí, že vysádzať treba aspoň 3ks z jedného druhu do skupiny.

Jeseň

V neskorom lete a na jeseň pútajú na kvetinovom záhone nádherné veternice japonské (Anemone hupehensis). Ponúkajú množstvo krásnych kultivarov – s kvetmi bielymi, fialovými aj ružovými, krásne sú aj plnokveté formy. Prednosťou tejto rastliny je pomerne dlhé obdobie kvitnutia. Veternica je pekná v kombinácii s inými trvalkami kvitnúcimi na jeseň, s rozchodníkovcom(Sedum spectabile), rôznymi druhmi astier (Aster) či ružovo kvitnúcou fyzostégiou (Physostegia virginiata). Na jeseň môžu v záhone upútať aj rôzne druhy okrasných tráv. V žiadnom kvetinovom záhone by nemali chýbať ani mrazu odolné chryzantémy (Dendranthema). Tie rozkvitnú v roku ako posledné. Okrem množstva rôzne veľkých, tvarovo rozmanitých a farebných kvetov je pre ne typická aj špecifická aróma. Atraktívne sú aj svojim habitusom, najčastejšie dorastajú do výšky 80 cm ale v sortimente sú aj kompaktne rastúce nižšie (40cm) kultivary. To značí, že podľa druhu je ich možné vysádzať na okraj kvetinového záhona prípadne vyššie druhy aj do pozadia. Okrem kvitnúcich trvaliek sú darcom neopakovateľnej hry farieb a rozmanitých tvarov v jesennom kvetinovom záhone aj niektoré druhy cibuľovín a hľuznatých rastlín. Pôsobivé sú najmä kvitnúce georgíny (vyššie aj nižšie druhy), jesienky a tiež krokosmie (Crocosmia x crosmiiflora). Cibuľovité hľuzy krokosmie obalené hnedou vláknitou šupkou sa vysádzajú koncom apríla, v tomto období sa sadi aj hľuzy georgín.

Fascinujúce listy a farebné okraje

Kvetinové záhony však nie sú len o kvitnúcich druhoch. Dajú sa doň primiešať aj trvalky atraktívne svojim olistením. Rôzne veľké, štruktúrované a netradične sfarbené listy dodajú záhonu zaujímavý nádych a najlepšie bude ich vysadiť na okraje záhona. Na slnečnom mieste porastie striebristá santolina (Santolina chamaecyparis), šalvia (Salvia officinalis „Tricolor"), štiav krvavý (Rumex sanguineus) a čistec (Stachys lanata). V polotieni sa bude krásne vynímať funkia (Hosta), bergenia (Bergenia cordifolia), áron (Arum italicum), krpčiarka (Epimedium rubrum), pľúcnik (Pulmonaria officinalis), zbehovec (Ajuga reptans), heuchera (Heuchera micrantha), rodgersia (Rodgersia) alebo alchemilka (Alchemila mollis), ktorá je zároveň príťažlivá aj svojimi žltozelenými kvetmi. Zakomponovať medzi kvitnúce trvalky možno aj rôzne vyššie druhy kvitnúcich okrasných tráv, ktoré záhonu dodajú zvláštnu ľahkosť a eleganciu. Umiestniť ich treba viac do stredu. Najlepšie bude vybrať proso, ozdobnicu čínsku, smlz či bezkolenec. Každý kvetinový záhon by mal mať aj decentné zakončenie, najlepšie zakvitnuté okraje. Dajú sa využiť bohatokvitnúce floxy (Phlox subulata), pakosty (Geranium macrororrhizum), devätorníky (Helianthemum ), zvončeky (Campanula carpatica), klinčeky (Dianthus deltoides), trávničky (Armeria maritima), alpínske astry (Aster alpinus) čo kocúrnik (Nepeta faassenii). Pri správnej starostlivosti tieto rastliny pomôžu zaujímavým spôsobom prepojiť kvetinový záhon s trávnikom prípadne vydláždenou plochou.

Daniel Košťál
Foto: autor