Po trávnikoch by ste počas zimných mesiacov nemali chodiť. Hlavne vtedy nie, keď je trávnatá plocha zamrznutá alebo aj mierne zasnežená. Vaše stopy by tu zostali ešte dlhšiu dobu a mohli by vyvolať veľa zbytočných problémov.

Častým problémom je výskyt plesne snežnej (Fusarium nivale). Ide o hubové ochorenie, ktoré sa šíri za určitých okolností. Napríklad vtedy, keď je trávnik neskoro na jeseň hnojený nevhodnými hnojivami s vyšším obsahom dusíka. Na jeseň je síce takisto trávnik potrebné prihnojovať, avšak použiť je vhodné len hnojivá na jesenné prihnojovanie, s vyšším obsahom draslíka. Ďalším dôvodom vzniku tohto problému je časté prechádzanie a behanie po zasneženom a namrznutom trávniku, pravidelné zdržiavanie sa detí a domácich zvierat na trávnatej ploche.

Rizikové je množstvo nahromadenej a dlho neodstránenej organickej hmoty, napríklad trávnej plsti. Jej odstraňovanie sa veľmi často zanedbáva. Nie najlepšie je aj to, ak na nezamrznutý trávnik napadne viac snehu a ten sa tu udrží dlhšiu dobu. Prípadne ak sem sneh sústredíte po odhrnutí z chodníkov, dvorov a terás. Ideálne nie je ani zanedbávanie pravidelnejšieho prevzdušňovania trávnika.

Niekedy však ani odstránenie všetkých týchto rizikových faktorov nepomôže. Iniciátorom vzniku tohto problému môže byť teplejšie a vlhké počasie počas zimy, ktoré nie je u nás v posledných rokoch zriedkavosťou.

NEBEZPEČNÁ PLESEŇ

Pleseň snežná spôsobuje kruhy nepravidelného tvaru, často až do priemeru 30 cm, s viditeľne odumierajúcou listovou plochou a výskytom mycélií, ktoré pripomína jemné pavučinky. Sú žltkastej až svetlo ružovej farby. Vplyvom oslabenia tráv touto chorobou dochádza pri nízkych teplotách neraz k uhynutiu celej rastliny. Pleseň snežná sa rýchlo šíri pri teplote 0-5° C, naopak pri vyšších teplotách okolo 18-20°C prestáva byť aktívna.
Zárodky tejto plesne prežívajú v trávniku aj niekoľko rokov. Šíriť ďalej sa môžu aj prostredníctvom topánok alebo aj na mechanizácii používanej pri starostlivosti o trávnik.

Ak mávate trávnik zasiahnutý plesňou snežnou každoročne vo veľkom rozsahu, už v jesennom období, ešte pred napadaním prvého snehu, sa vám oplatí zrealizovať preventívny postrek vhodným fungicídom, najlepšie s obsiahnutou účinnou látkou azoxystrobin, alebo fludioxonil, propiconazole a chlorothalonil. Osvedčilo sa vhodné prípravky aj striedať. Aplikáciu postreku zopakujte následne v zimnom období, najlepšie začiatkom roka. Mali by ste to však urobiť vtedy, keď teploty vystúpia na 12 -14 ° C, nikdy nie počas mrazivých dní.

Následky po poškodení plesňou snežnou sú najlepšie viditeľné na jar, predovšetkým po roztopení snehu. V lepšom prípade napadá pleseň snežná len listovú plochu tráv, v takomto prípade stačí na jar trávnik dôkladne vyhrabať, prevzdušniť a prihnojiť. Rýchlo sám zregeneruje. Pri silnejšom zásahu, kedy už dochádza k úhynu rastlín bude potrebné prázdne plochy na jar dosiať.

ZÁKLADOM JE PREVENCIA

Trávnik môžete udržať v perfektnej kondícii aj vďaka niekoľkým jednoduchým činnostiam. Z trávnika pravidelne, aj počas zimy, pravidelne odstraňujte všetko nafúkané lístie, konáriky, zvyšky plodov, semien a kôry. Takisto kôpky pôdy po krtkovi, ktoré sa objavujú aj koncom zimy. Na konci zimy môžete rozhodiť na trávnik tenšiu vrstvu preosiateho kompostu čím zároveň vyrovnáte vzniknuté terénne nerovnosti. V dňoch kedy nemrzne sa dá trávnik aj vápniť a tým likvidovať prípadné machy, ak sú rozšírené. Trávnik v zime nevalcujete ani nekoste, s kosením počkajte až na koniec marca.

Pripravil: dk
Foto: archív redakcie