K voňavej a farebnej jeseni patrí nielen množstvo kvitnúcich trvaliek a okrasných tráv, ale aj cibuľovín a hľuznatých rastlín.
K tým najkrajším patria nežne pôsobiace jesienky, krókusy či menej známe šternbergie. Pestovať ich môžete na rôznych miestach v záhrade, dokonca v črepníkoch na balkónoch a terasách.
Romantické krásky
Jesienky (Colchicum autumnale) sa v záhradách pestujú v porovnaní s inými cibuľovinami a hľuznatými rastlinami menej. Sú to pritom príťažlivé a nenáročné okrasné rastliny. Počas kvitnutia, ktoré je pomerne krátke sú neprehliadnuteľné. Ich lievikovité, jednoduché alebo plné kvety sú najčastejšie ružové, fialové vzácnejšie biele. Vyrastajú na konci bielo žltých rúrok, z mohutnej hruškovitej hľuzy. Z jednej stredne veľkej hľuzy vyrastie niekedy až päť kvetov. Hľuzy sú v pôde umiestnené hlboko, preto ak by ste sa ich pokúšali vyryť bez potrebného náradia, nemusí sa vám to podariť a rastlinu zbytočne zničíte.
Jesienky rozkvitajú koncom leta, niekedy koncom augusta, najčastejšie však v septembri a kvitnú ešte aj v októbri. Po odkvitnutí rastlina zatiahne aj s vyvíjajúcimi sa semenami do pôdy. Plody sa objavia až počas nasledujúcej jari, spolu s mohutne pôsobiacimi lesklými listami. Tieto môžu pripomínať listy medvedieho cesnaku, nie je však možné ich zbierať. Jesienka totiž patrí k prudko jedovatým rastlinám, objaviť by sa určite nemala v záhradách s menšími deťmi. Začiatkom leta listy zožltnú, uvoľnia sa, odhnijú, rastlina zaťahuje opäť do pôdy. Počas celého leta zostáva miesto výsadby prázdne, nič sa sem však sadiť nesmie. Miesto by malo byť označené, aby neprišlo k jeho zrytiu a nechcenému zničeniu hľúz jesienok.
Pestovanie jesienok
Na pestovanie v záhrade sú určené vyšľachtené druhy a kultivary, ktoré sa vyznačujú väčšími a zaujímavejšími kvetmi. Mimoriadne príťažlivo pôsobia plnokveté jesienky „Alboplenum“- kvitnú na bielo, alebo „Waterlily“ – kvitnú na ružovo. Iné sú viacfarebné, napríklad bielo- fialové, niekedy sú zaujímavé aj zatvorené puky jesienok – kultivar „Antares“. Jesienky sú vhodnou voľbou pre okraje kvetinových záhonov, pre štrkové plochy, hodia sa na okraje vresovísk, k nižším okrasným trávam, pod vyššie a riedke stromy či opadavé kry. Nie je ich vhodné pestovať v trávnikoch, najmä nie v tých pravidelne kosených. Zažiariť však môžu v prírodne pôsobiacich kvetinových lúkach.
Pestovať jesienky môžete aj vo vegetačných nádobách, či už samostatne - vyniknú v pozinkovaných nádobách, alebo v kombinácii s vresmi, okrasnými kapustami a inými typicky jesennými kvitnúcimi rastlinami. Zaujímavo pôsobia v skupine s rozchodníkmi, nižšími georgínami, ale aj chryzantémami.
Polotieň a dostatok vlahy
K tomu, aby sa bohato rozrástli a každoročne kvitli potrebujú slnko, vadiť im nebude ani polotieň. Tieň pre pestovanie jesienok nie je vhodný. Kvitnutie podporia prvé chladnejšie dni a noci, objavia sa vždy odrazu, s prichádzajúcou jeseňou. Pôda pre jesienky by mala byť mierne vlhká, výživná, nie príliš vysychavá. Miesto kde jesienka rastie by nemalo byť počas zimy vlhké, nevhodná je preto blízkosť odkvapovej rúry.
Hľuzy jesienok vysádzajte v lete až do začiatku septembra. Buď vykvitnú ešte v danom roku, a to za pár týždňov, alebo o rok. Dostanete ich bežne kúpiť v záhradníctvach aj v špecializovaných predajniach, ale len v lete, prípadne koncom leta. Kúpiť si môžete aj zakorenené, kvitnúce rastliny v črepníkoch. Ak budete vysádzať samotné zakúpené hľuzy, treba dodržať odporúčanú hĺbku výsadby 15cm, nikdy nevysádzajte plytkejšie. Povrch pôdy nad vysadenými jesienkami je vhodné vysypať drvenou kôrou, alebo štrkom, vždy v dostatočne hrubej vrstve. V pôde sa vďaka tomu udrží pre jesienky potrebná vlaha, rásť tu nebude ani burina. Nevyhnutné pri pestovaní týchto krásnych rastlín je myslieť aj na zavlažovanie, hlavne na jar, v čase keď sa vyvíjajú listy. Je to zároveň príležitosť ich prihnojiť, najlepšie špeciálnym hnojivom určeným pre cibuľoviny. Odstraňovanie odkvitnutých kvetov potrebné nie je. Jesienky nie sú napádané chorobami ani škodcami, obvykle sú v záhradách dlhoveké.
Spôsoby rozmnožovania
Jesienky sa v prirodzenom prostredí rozmnožujú semenami. Osvedčenou metódou je aj delenie starších trsov, ideálne tesne po odkvitnutí. Oddelí sa pri tom časť rastliny aj so zdravou a celistvou hľuzou. Pracovať treba opatrne, poškodené hľuzy by už boli nepoužiteľné. Spoľahlivou voľbou získania jesienok je však najmä zakúpenie kvalitných hľúz a ich výsadba. Ak aj hľuzy nestihnete vysadiť, môžete si ich nechať na plytkej miske, ak bude chladno a vlhko, zakrátko rozkvitnú. Takto sa jesienka môže stať nevšednou dekoráciou stola na terase, alebo iného záhradného zákutia.
Krókusy a šternbergie
Okrem jesienok môžu jesennú záhradu, či už v meste alebo na vidieku, spestriť aj koberce rozkvitnutých krókusov. Napríklad krókus siaty (Corcus sativus) alebo krókus nádherný (Crocus speciosus). Ich kvety sú modré, modrofialové alebo aj biele či viacfarebné. Nároky na miesto aj vlahu majú podobné ako jesienky, sú však pestovateľsky menej náročné a každoročne bohato kvitnú.
Menej známou a krásne kvitnúcou cibuľovinou je šternbergia (Sternbergia lutea). Jej cibule majú tmavé šupiny, listy rastliny sú remeňovité, užšie a tmavozelené. Kvety šternbergie sú stredne veľké, svietivožlté s typickým hodvábnym leskom. Rastlina kvitne od septembra do októbra, vždy keď je pekné slnečné počasie. Po krátkom období od zasadenia cibúľ sa aj šternbergia na ideálnom mieste nádherne rozrastie a vytvorí prekrásne kvetinové koberce.
Dariť sa sternbergii bude na teplejších a slnečných miestach, s piesočnato hlinitou a výživnou pôdou, neutrálnou až mierne zásaditou. Ideálne je vždy vytvoriť pri výsadbe pod cibuľami asi 5cm vysokú drenážnu vrstvu. Na zimu je potrebné na miesta kde rastie šternbergia nahrnúť suché lístie, nevyhnutné je tiež miesto s rastlinou chrániť pred vlhkom. Šternbergia najkrajšie vynikne v skalkách, štrkových záhonoch, vo vresoviskách a na okraji kvetinových výsadieb.
Daniel Košťál
Foto: autor
