Pri predpestovaní niektorých je nevyhnutný skleník, u väčšiny však postačí parenisko, okenný parapet, alebo pripravený záhon.

Voľba substrátu

Viaceré letničky charakterizuje dlhšie obdobie klíčenia, iné pomalší rast a neskoršie zakladanie prvých kvetov. Tieto letničky je preto potrebné predpestovať a začať treba už v januári, prípadne vo februári. Ideálny na to je teplý skleník, dobre poslúži aj izbový miniskleník umiestnený na svetlom okennom parapete. Na vysievanie treba vždy použiť špecializovaný substrát na výsev, ideálne preparený tepelne, alebo chemicky (sterilizovaný). Trendové sú substráty supresívne, pri ktorých je znížené riziko padania klíčnych rastlín. Nikdy sa na výsevy nesmie použiť zemina zo záhrady, prípadne stará zemina z minulého roka. Výhodou špecializovaného substrátu určeného na výsevy je nielen jeho sterilita ale aj to, že obsahuje všetky najdôležitejšie zložky pre bezproblémové klíčenie a vývoj mladých rastlín. Substrát by mal byť sypký, mierne vlhký, preosiaty a izbovej teploty. Naplní sa ním pripravená nádoba a pomocou dosky povrch substrátu zarovná. Vysieva sa do špeciálnych, ideálne vyčistených a dezinfikovaných výsevných misiek a debničiek.

Na svetle alebo v tme?

Pri výseve je dôležité vedieť, ktoré druhy vybraných letničiek klíčia v tme – semená sa zasypú tenkou vrstvou preosiateho substrátu, alebo na svetle - semená sa nezasypávajú. Toto je veľmi dôležité zohľadniť a často sa na to zabúda. Informácia býva uvedená vždy na vrecúšku so semenami, rovnako aj odporúčaná hĺbka sejby. Dôležité je dodržať aj odporúčané termíny sejby, opäť sú vyznačené na vrecúškach. Počas klíčenia by výsevy mali mať zabezpečenú štandardnú teplotu okolo 20°C, vlhkosť vzduchu asi 80% a predovšetkým dostatok svetla- najlepšie zo všetkých strán. Pri jeho nedostatku sa mladé rastliny nepekne vyťahujú, sú bledé, ľahko sa lámu a obvykle rýchlo hynú. V prípade vyššej vzdušnej vlhkosti a použitia nekvalitného, neprepareného substrátu hrozí zasa rozvoj hubových chorôb čoho dôsledkom je často sa vyskytujúce padanie klíčnych rastlín. Výsevy, hlavne v miniskleníkoch je preto treba pravidelne vetrať. Mladé rastlinky letničiek je potrebné udržiavať neustále vo vlhku, avšak na zalievanie sa nikdy nesmie použiť silný prúd vody z krhly, ale prúd jemnejších kvapiek. Ideálny je napríklad rozprašovač. Nádoby s vysiatym osivom letničiek je si praktické označiť hneď po vysiatí aj menovkami, aby bolo možné identifikovať mladé rastliny.

Pikírovanie

Vysiate letničky po vytvorení klíčnych listov a aspoň jedného páru pravých listov treba pikírovať. Vďaka tomu spevnejú, výsledkom sú kvalitnejšie a životaschopnejšie priesady. Deň pred pikírovaním výsevy treba dôkladne zavlažiť. Samotné pikírovanie nie je zložité. Rastlinky sa jemne zachytia za klíčne lístky, podoberú sa opatrne kolíkom (praktická je aj stará ceruzka, alebo pinzeta) a vyberú z výsevného substrátu. Treba dať pozor, aby sa nepoškodili jemné korienky, ani samotné krehké byľky. Najlepšie je, ak má mladá rastlinka čo najbohatší koreňový systém a tento sa dá jemne skrátiť. Presádza sa do pripravených zakoreňovačov alebo menších črepníkov. Tu už treba použiť špeciálny substrát na pestovanie priesad, alebo pre letničky, prípadne substrát univerzálny záhradnícky. Naplnia sa ním nádoby, v strede sa urobí kolíkom dierka, do nej sa vsunie koreňový bal rastliny a substrát sa jemne pritlačí smerom k stonke. Predpokladom rýchleho uchytenia bude opäť hlavne pravidelné zavlažovanie. Po čase sa vytvoria kvalitné priesady s bohatým koreňovým balom, ktoré možno koncom apríla a v máji vysádzať do debničiek, nádob alebo priamo na záhony.

V parenisku

Pomerne veľká skupina letničiek potrebuje takisto predpestovať, to je však možné zrealizovať aj v parenisku. Začať sa dá už v marci pričom sa vopred treba rozhodnúť aké parenisko bude použité. Teplé parenisko, má mať základ z konského alebo kravského hnoja, vo vrstve aspoň 50cm. Pri poloteplom parenisku stačí polovičná vrstva, pričom je na pestovanie priesad letničiek vhodnejšie. Hnoj sa urovná (ušliape), zhutní a naň sa pridá aspoň 30cm vrstva kvalitného preosiateho záhradníckeho substrátu. Zemina v parenisku nesmie byť pred výsevom zmrznutá ani bahnistá, vždy kyprá s drobnohrudkovitou štruktúrou. Pred samotným výsevom je dôležité počkať pár dní, kým sa priestor pareniska zohreje. Ak nie je k dispozícii hnoj, dajú sa celkom úspešne využiť aj priestory studeného pareniska. Vývoj kvetinových priesad bude o trochu pomalší. Záležať bude v tomto prípade hlavne na slnečných lúčoch, ktoré budú vnútro pareniska zohrievať. Rovnako tu platí nutnosť označenia výsevov, pravidelné zavlažovanie a aj odburiňovanie. Vysieva sa priamo do riadkov, skôr nariedko ako nahusto. Po vyrastení treba mladé letničky buď vyjednotiť alebo prepikírovať do menších črepníkov a plastových zakoreňovačov. Potrebné je aj tu vetranie (ideálne na poludnie keď je najteplejšie). Vhodné je aj umývanie okien pareniska, aby sa k priesadám dostalo čo najviac svetla. Parenisko umožňuje vypestovať husto olistené, pevné a vitálne pôsobiace sadenice. Je dobrou voľbou pre tých, čo nemajú skleníka interiér im neposkytuje optimálne svetelné podmienky.

Na záhone

Letničky s krátkym vegetačným obdobím, prípadne tie, ktoré nie sú chúlostivé na chlad sa dajú celkom jednoducho vypestovať zo semien aj priamo na záhone. Ten je však predtým treba dôkladne pripraviť, odburiniť, prekypriť a zarovnať. Vysieva sa do riadkov (riadky by mali byť vzdialené 40cm od seba) a v nich do plytkých rýh (semená sa ešte jemne zatlačia), do hniezd, alebo sa osivo len tak rozhodí na povrch pôdy - u každého druhu to je obvykle iné. Výsevy sa označia, pravidelne zavlažujú, priebežne vyjednotia a takisto je možné kvôli rýchlejšiemu rastu pridať do zálievky hnojivo. Pri niektorých druhoch výsev možno zrealizovať realizovať už v priebehu marca (napríklad černušky, slncovka kalifornská, stračia nôžka, okrasný mak), bežne sa však priamo do voľnej pôdy dá vysievať počas apríla a ešte aj začiatkom mája. Predpokladom úspechu je vystihnúť dobu, kedy je pôda dobre prehriata. Letničky vypestované z priamej sejby kvitnú podstatne neskôr, ale rovnako môžu poskytnúť veľké množstvo krásnych kvetov.

Predpestovanie v skleníkoch
-netýkavky(Impatiens walleriana)
-šalvie (Salvia splendens)
-muškáty (Pelargonium zonale)
-petúnie (Petunia hybrid)
-agerát (Ageratum houstonianum)
-papuľky (Antirhinum majus)
-rudbekia (Rudbeckia hirta)
-lobelka (Lobelia erinus)
-begónie (Begonia semperflorens)
-plamenník (Celosia argentea)
-skrutec (Heliotropium peruvianum)
-okrasný tabak (Nicotina x sanderae)

Predpestovanie v parenisku

 - astrovka (Callistephus chinensis)

-cínia (Zinina elegans)
-gazánie (Gazania hybrida)
-kochia (Kocha scoparia)
-fiala (Mathiola incana)
-piesočnica (Ammobium alatum)
-georgína (Dahlia pinnata)
-kleoma (Cleome spinosa)
-krasuľka (Cosmos bipinnatus)
-slamihovka (Helichrysum bracteatum)
-limonka (Limonium sinuatum)

Výsev priamo na záhon

 -kapucínka (Tropaeolum majus)

-nechtík (Calendula officinalis)
-slnečnica (Helianthus annus)
-slncovka (Eschscholzia californica)
-aksamietnice (Tagetes erecta)
-povojník (Ipomea purpurea)
-hrachor (Lathyrus odoratus)
-iberka (Iberka umbellata)
-slezovka (Malope trifida)
-černuška (Nigella damascena)

Daniel Košťál
Ilustračné foto: Shutterstock.com