Vo väčšine prípadov sa ich obávať nemusíte, ak by však po premnožení pokryli viac ako 70% kôry dreviny, môžu byť do istej mierny ohrozením. V takomto prípade bude lepšie ich šetrne odstrániť. Do úvahy treba brať aj skutočnosť, že lišajníky môžu byť miestom, kde nájdu útočisko niektorí škodcovia. Podceniť by ste to nemali hlavne pri ovocných stromoch. Spodná strana lišajníkov, ktorá je v styku s kôrou je okrem toho aj vlhká a môže byť preto ideálnou živnou pôdou pre rozvoj niektorých ochorení, napríklad hubových. V mrazivých dňoch zároveň môžu byť tieto plochy náchylnejšie na praskanie. Tieto húževnaté organizmy, rovnako aj machy, dokážu zakrývať aj niektoré poškodenia kôry a tak neraz negatívne ovplyvňujú zdravotný stav a vitalitu danej dreviny. Na pestovaných drevinách sa vyskytuje viacero druhov lišajníkov, často je to žltkastý diskovník múrový, ale aj iné druhy.

Mnohé objavíte pri zimných prechádzkach záhradami na starších ovocných drevinách (jablone, slivky, marhule, červené ríbezle), ďalšie aj na okrasných druhoch. Ohrozenejšie bývajú dreviny, ktoré nie sú pravidelne ošetrované postrekmi alebo pravidelne rezané. Výskyt lišajníkov býva zreteľný hlavne na strane smerujúcej na sever. K rozvoju týchto organizmov, ktoré sú spojením húb a zelených rias alebo siníc, prispievajú veľakrát tienisté a aj vlhkejšie stanovištia, tiež prehustené a stiesnené výsadby kde nedochádza k optimálnemu prúdeniu vzduchu.

Na druhej strane však môžu byť lišajníky signalizátormi zdravej záhrady. Ich výskyt je totiž aj dôkazom, že na danom mieste je čistejší vzduch. Mnohé z lišajníkov sa totiž nikdy nerozvinú na miestach zo znečisteným vzduchom a zvýšeným obsahom oxidu siričitého. Sú však aj výnimky. K takýmto patrí napríklad často sa vyskytujúca lekanora zelenkastá alebo šáločka šupinatá. Tieto sa zvyknú rozvíjať aj v prostredí s horskou kvalitou vzduchu.
Ak sa na lišajníky pozrieme z iného uhla pohľadu, môžu vám pomôcť zvýšiť biodiverzitu danej záhrady, môžu byť tiež potravou pre niektoré voľne žijúce živočíchy a jedným z materiálov na výstavbu hniezd. Pre prírodný typ záhrad tak môže byť ich výskyt veľmi vítaný.

Ak sa však z najrôznejších dôvodov rozhodnete lišajníky z kôry drevín zlikvidovať, ideálne je to urobiť mechanickou cestou. Skvelým pomocníkom vám bude jemnejšia drôtená kefa. Tento úkon by ste však mali uskutočniť ešte na začiatku zimy, ak ste nestíhali, môžete sa doň pustiť aj v predjarí. Najskôr si však pod drevinu, ktorú budete ošetrovať natiahnite plachtu. Zvyšky lišajníkov, ktoré zoškrabete, do nej napadajú a najlepšie urobíte ak sa ich zbavíte vyvezením mimo záhradu. Proti lišajníkom a aj machom pomáha tiež náter vápenným mliekom ( 2kg haseného vápna na 10l vody). Dôležité je ošetriť kmeň aj najhrubšie konáre. Tento náter však treba uskutočniť ešte pred zimou alebo v jej prvej polovici. Ak nestihnete, ďalším dôležitým opatrením s účinkom proti lišajníkom je presvetlenie korún ohrozenejších druhov drevín. Pustiť sa doň môžete počas februára alebo ešte aj začiatkom marca. dk

Foto: Pixabay