Niet pochýb o tom, že pes sa lepšie ako v byte cíti v záhrade. Záhradný priestor mu poskytuje potrebnú voľnosť, miesta na hry a objavovanie a zároveň odpočinok. Pohľad na psa pobehujúceho v záhrade je čarovný, horší je pohľad na zničený trávnik alebo záhony. To, či to tak bude, záleží na vás. Záhrada totiž môže prekvitať aj vtedy, ak bude jej súčasťou pes. Tešiť sa z toho budete vy aj váš pes. Ako na to?

Už pred kúpou psa si dôkladne zvážte, čo od neho očakávate. Do záhrad sa hodia najmä spoločenské plemená, sú priateľské k okoliu a vedia strážiť. Strážne plemená sú najviac ideálne na stráženie avšak musíte ich „ovládať“ čo docielite len pravidelným cvičením. Nevhodné sú poľovnícke plemená.

Vyhradené teritórium 

Život psa v exteriéri môže mať rôzne podoby. Psy s obľubou obiehajú svoje teritórium a štekotom upozorňujú na cudzie osoby, niektoré zvieratá alebo niečo, čo sa vymyká z bežnej reality. Často sa hrajú s deťmi, so striekajúcou vodou, strážia vchod do domu, sledujú svojich majiteľov alebo len spokojne oddychujú. Treba si uvedomiť, že pobyt v záhrade psovi nikdy nenahradí pohyb vo voľnej prírode alebo na cvičisku. Základom dobre fungujúceho vzťahu pes a záhrada je preto kvalitná výchova, pravidelné venčenie a cvičenie.

Vychovaný pes vie, že voľne pohybovať sa smie len vo vnútri oploteného pozemku a aj tam len po chodníkoch. Samozrejme od mladého psa nemôžete očakávať príkladnú poslušnosť, avšak postupným cvičením a dodržiavaním niektorých pravidiel, skôr či neskôr, docielite dokonalý súlad. Väčšina psov sa po druhom roku života upokojí a pravdepodobne prestane svojimi zubami a pazúrikmi „objavovať“ rôzne druhy drevín a plôch. Dobre vychovaný pes je spoľahlivým strážcom pozemku a u okoloidúcich alebo návštevníkov domu vzbudzuje prirodzený rešpekt.

Aby záhrada netrpela

Pes sa v záhrade viditeľne podpisuje, neraz aj nežiadúcimi spôsobmi. Záhrada potom môže trpieť a dokonca postupne chradnúť. Vo všeobecnosti sú najviac poškodzované trávniky a miesta v blízkosti plotov. Ale aj to môžete ľahko vyriešiť.

Pri plotoch odporúčam nechať asi pol metra široký, voľný pása. Pes sa po obvode pozemkov, popri plotoch a múroch, neustále prechádza a behá. Každý majiteľ psa by mal s tým počítať. Po krátkom čase sa na týchto miestach môže vytvoriť nevzhľadný, udupaný pôdny povrch, kde nič neporastie. Z tohto dôvodu nevysádzajte na tieto miesta letničky, trvalky, cibuľoviny alebo malé dreviny. Nikdy sa tu nerozvinú do dokonalej krásy.

Vyriešiť tento problémom môžete vydláždením najviac kritických miest alebo ich vysypaním drobným štrkom (kôra nie je vhodná). Čiastočne môžete zabrániť psovi v pohybe alebo podkopávaniu tým, že sem vysadíte pichľavý živý plot, napríklad z dráča (Berberis juliane) alebo hlohyne (Pyracantha coccinea). Ani to niekedy psa neodradí, tieto druhy drevín mu dokonca môžu spôsobiť vážnejšie poranenia. Inou možnosťou je vytvoriť si tu špeciálny trávny pás a to tak, že jeho podloženie bude pozostávať zo zmesi zeminy a štrku, samotný trávnik založíte výsevom. Zvoliť by ste mali trávnu zmes určenú pre intenzívne zaťažované plochy. Táto plocha by sa nikdy nemala zmeniť ne nevzhľadný pás plný blata a jám.

Problematický trávnik

Kameňom úrazu v záhradách so psami je predovšetkým trávnik. Okrem vypálených miest od moču sa najmä počas dažďa mení celá táto plocha na oranisko plné blata. Ak chcete mať vo svojej záhrade príkladný trávnik, odporúčam veľmi dôkladne zvažovať, aký typ psa si vyberiete. Pokiaľ je vašim cieľom pýšiť sa vysoko reprezentatívnym typom trávnika, nemali by ste si kupovať väčšieho ani strážneho psa. Tie sú vhodné skôr do rozľahlých záhrad prírodného charakteru. Do dokonale pôsobiacich záhrad s vyšperkovanými trávnikmi sú vhodné skôr menšie interiérové psíky.

Psovi je ťažké zabrániť, aby svoju potrebu vykonal na trávniku. Ak sa tak stane, kôpku ihneď odstráňte a postihnuté miesto opláchnite silným prúdom vody. Je to jedna z ciest, ako ochrániť trávnatú plochu. Psie výlučky nikdy nedávajte na kompost. Ak psy pravidelne venčíte mimo záhrady, naučia sa vykonávať malú aj veľkú potrebu vonku.

Nepekné a veľakrát veľmi viditeľné sú v trávnikoch vyšliapané cestičky, ktorými pes pravidelne prechádza. Zabránite tomu tým, že na najviac frekventované časti trávnika počas jesene položíte kovové rošty alebo pozinkované pletivo. Odstránite ich až na jar, približne pred prvým kosením. Hoci rôznych rád je veľa, vo všeobecnosti platí, že perfektný trávnik bez nedokonalostí pri psovi nemôžete očakávať.

Značkovanie

Hravo si ale vo svojej záhrade poradíte so značkovaním psa. Na miesta, kde pes chodieva značkovať, umiestnite kameň alebo nízky pník. Podľa potreby tieto prvky môžete kedykoľvek opláchnuť vodou. Rôznych značkovacích bodov môžete mať v záhrade dokonca viac a väčšinou nevyzerajú zle. Fenky majú na rozdiel od psov veľkú výhodu – značkovať obývané územie si nepotrebujú.

Ohrozené ihličnany

Prítomnosťou psa trpia tiež veľakrát kvetinové výsadby a záhony. Ak si ale zvolíte výsadby bujnejšieho a prírodnejšieho charakteru, stopy po psovi tu až tak viditeľné nebudú. Pes sa rád stratí vo vyšších a hustých porastoch, vy ale na prvý pohľad nespozorujete, že po sebe zanechal poškodené miesta alebo rastliny. Horšite je to s výsadbami menších rastlín a príliš vyšperkovanými záhonmi, tie pravdepodobne budú psom poškodzované a bude to aj veľmi viditeľné.
Na rozdiel od trávnikov alebo trvaliek dolné časti ihličnanov, ktoré sú sústavne poškodzované a ničené močom psov, nahradiť nedokážete. Preto výsadbu vzácnejších alebo pomaly rastúcich ihličnatých druhov v záhradách so psami zvážte. Ak ich už máte, ochráňte ich aspoň pletivom alebo inštalovanými drvenými kolíkmi.

Osvedčené je aj rozkladanie nakrájanej cibule počas určitej doby na najviac ohrozené miesta. Psy sa čiastočne vyhýbajú aj porastom levandule, kocúrnika, paliny, pakostu alebo aksamietniciam. Dajte však pozor na jedovaté druhy rastlín, ako sú čemerice, konvalinky, náprstníky, rôzne druhy cibuľovín alebo plody brečtanu.

Pre psa je prirodzené aj zahrabávanie potravy do pôdy. Doprajte mu preto v odľahlej časti pozemku kúsok kyprej pôdy, aby si neobľúbil záhony s kvitnúcimi letničkami alebo trvalkami. Priebežne nad touto činnosťou psa majte dohľad. Každý pes by tiež mal v záhrade rešpektovať určité hranice, čo smie a čo nie. Nesmie ho napadnúť vykonávať svoju potrebu priamo do výsadby. Ak sa pes nevie odnaučiť chodiť do záhonov, pomôžu nízke drevené plôtiky, okrajová výsadba tŕnistých krov alebo umiestnenie pletiva.

Potrebná aj nebezpečná voda

Psy obľubujú v záhrade akýkoľvek zdroj vody. Počas horúcich letných dní ocenia, ak im doprajete osvieženie sprchou zo záhradnej hadice. Nebezpečné pre psy môžu byť ale hlbšie záhradné alebo aj kúpacie jazierka. Hrozí im pošmyknutie na vytvorených riasach a to len pri bežnom pití vody. Rizikové miesta preto ihneď zakryte špeciálnou sieťou, ktorá na jednej strane zabráni poškodeniu vodných rastlín a na druhej strane bude vodný prvok bezpečnejší pre psa. Pred psom treba schovať aj zalievaciu krhlu s hnojivovým alebo ošetrujúcim roztokom na rastliny, pretože by sa z nej mohol napiť.

Pes je múdry tvor a obvykle sa rýchlo naučí reagovať na povel a základné pokyny pána. Ak s výchovou psa začnete v jeho mladom veku, určite dosiahnete požadovaný efekt. Nezabudnite, že psovi sa ´musíte venovať každý deň, aj od toho bude záležať, ako veľmi bude vaša záhrada trpieť. Spočiatku však treba záhony a porasty chrániť nízkymi plôtikmi, ktoré po čase budete môcť odstrániť. Odporúčam nepodceňovať pravidelné venčenie, ideálne ráno aj večer. Vďaka tomuto docielite, že váš pes vykoná svoju potrebu mimo záhrady.

Útočisko pre psa

Každý pes takisto potrebuje mať v záhrade vytvorený svoj domov. Menším plemenám psov postačí špeciálne pre ne vyrobený prútený kôš alebo menšia drevená búda. Najlepšie ak sú umiestnené na chránenom mieste v blízkosti vchodu do domu. Veľký pes je náročnejší a vyžaduje väčšiu búdu, najlepšie s dvoma oddeleniami (predsieň a spálňa). Najlepšie je v takomto prípade umiestniť celú psiu búdu do voliéry, ktorá by mala byť čiastočne zastrešená, aby sem nepršalo, ale zároveň by mala umožniť psovi vyhrievať sa aj na slnku. Väčšina veľkých psov sa však s pohybom len v ohrade neuspokojí, preto by im ich majiteľ mal umožniť aj pohyb po záhrade. Netreba zabudnúť ani na to, že majiteľ psa by mal na búdu vidieť a mal by mať k nej bezproblémový prístup.

Daniel Košťál
Foto: Shutterstock.com, autor