MAGNOLIAMagnólie patria k najkrajším kvitnúcim drevinám. Sú dlhoveké, pôsobia reprezentatívne a nie sú náročné na špecifickú starostlivosť. Na výber je množstvo krásnych druhov aj kultivarov.

 

 

Najčastejšie sa možno v našich záhradách stretnúť s magnóliou Soulangovou (Magnolia Soulangeana). Ide o najvyššiu a najširšiu magnóliu našich záhrad. V dospelosti môže narásť pri ideálnych podmienkach až do výšky 5m a šírky asi 3m. Táto magnólia vynikne len vo väčších záhadách, teda tam, kde má dostatok miesta na svoj rast. Atraktívna je vysadená ako solitér v udržiavanom trávniku, prípadne pred pozadím z tmavších a vyšších ihličnanov. Výborne zapadne do záhrad vybudovaných v ázijskom štýle, ale opäť len tam, kde má dostatok priestoru a nie je v raste potláčaná. Nehodí sa do malých predzáhradiek (z dôvodu nedostatku miesta), ku skalkám, vresoviskám či jazierkam kde by bolo problematické nielen padajúce lístie na jeseň, ale aj množstvo kvetných lupeňov po odkvitnutí. Tento druh rozkvitá pred olistením, väčšinou v apríli, no nápadné sú na konci zimy už aj hodvábne chlpaté, šedasté puky. Kvety sú väčšie, miskovité, ružové, alebo aj biele.

 

Kvety ako hviezdy

 

Ešte oveľa skôr ako magnólia Soulangova rozkvitá magnólia hviezdokvetá (Magnolia stellata). Jej snehobiele, alebo jemne ružové, príjemne voňajúce miskovité kvety sa objavujú často už koncom marca. Sú však menšie ale na tenkých konárikoch sa objavia vo väčšom počte. Podstatnou výhodou tejto magnólie je, že zostáva nízka. Väčšinou dorastie do výšky maximálne 2m a po mnohých rokoch rastu je skôr rozložitejšia. Z tohto dôvodu je oveľa vhodnejšia pre menšie záhrady, dokonca môže byť zakomponovaná aj do väčších kvetinových záhonov. Hodí sa na výsadbu predzáhradiek, pričom rovnako pôsobí v čase kvitnutia, alebo jesenného vyfarbenia listov reprezentatívne. Výhodou tejto magnólie je, že rastie pomaly, je husto rozkonárená (pôsobí zaujímavo aj v zime) a tiež to, že ju nie je potrebné rezať tak ako väčšinu iných krov. Tento druh magnólie si ale žiada chránené miesto, nakoľko kvety zvykne pri skorom rozkvitnutí zničiť mráz. Poškodenie sa prejaví zhnednutím kvetných lupeňov, samotnému kru ale nízka teplota neublíži. Magnóliu hviezdokvetú je zároveň možné pestovať aj vo väčšej vegetačnej nádobe na balkóne či terase, vždy v kyslejšom substráte. K ideálnym zástupcom pre súčasné menšie záhrady patrí aj magnólia ľaliokvetá (Magnolia liliflora). Táto si obľubu získala hlavne v posledných rokoch a je ešte štíhlejšia a menšia ako magnólia hviezdokvetá. Tento druh kvitne neskôr, v apríli a máji a teda je malá pravdepodobnosť, že kvety znehodnotí mráz. Kvety tejto magnólie sú viditeľne štíhlejšie, vzpriamené, tmavo ružové a voňavé. Objavujú sa už po tom, čo sa vyvinú listy. Niekedy táto magnólia prekvapí pár kvetmi aj uprostred leta. Púta v kvetinových záhonoch, v predzáhradkách ale aj pri moderných domoch v minimalistických kompozíciách.

 

 

Prečo nekvitne?

 

Magnóliám sa dobre darí na slnečnom, chránenom, záveternom mieste. V tieni kvitnú veľmi málo. Už pri výsadbe treba myslieť na to, že táto drevina obľubuje kyslejšiu a kyprú pôdu, neznáša pôdu vápenatú (v takomto prostredí menej kvitne). Pri výsadbe je preto dobre zasypať koreňový bal čistou rašelinou zmiešanou s kvalitným záhradníckym substrátom. Vrecko čistej rašeliny sa vyplatí rozhodiť okolo rastliny aj vždy začiatkom sezóny. Pôda kde magnólia rastie musí byť mierne vlhká, v žiadnom prípade nie suchá. V prvých rokoch po výsadbe je preto pravidelná zálievka mimoriadne dôležitá. Magnólie sa vysádzajú len s koreňovými balmi a to na jar, ideálne v apríli. Pri výsadbe treba dať pozor na krehké korene a takisto je dobré zatĺcť k drevine podporný kolík čím sa zvýši stabilita rastliny počas zakoreňovania. Podstatné je tiež vedieť, že pod magnólie sa nesmie nič iné sadiť (s výnimkou drobnejších, na jar kvitnúcich cibulovín) a takisto pôdu okolo nie je dobré okopávať. Magnólie totiž majú korene tesne pod povrchom a tieto sa môžu pri okopávaní ľahko poškodiť.

 

Daniel Košťál
Foto: autor

Pin It