zivyplot1newŽivé ploty majú mnoho predností a v porovnaní s plotmi drevenými , betónovými či kovovými pôsobia najprirodzenejšie a najpríjemnejšie. S ich založením síce je množstvo práce, ale akékoľvek úsilie sa onedlho vráti hneď niekoľkokrát. 

 

 


Udržiavané živé ploty výborne ohraničia priestor, zábrania neželaným pohľadom, ochránia pred hlukom, vetrom, dotvoria intímne záhradné zákutia, rozdelia priestor a tie nižšie olemujú kvetinové či dokonca zeleninové záhony. Bohato olistené dreviny zabraňujú aj víreniu prachových častíc, zlepšujú a zvlhčujú vzduch. Živý plot vždy výrazným spôsobom ovplyvní atmosféru záhrady a dodá jej zaujímavý pôvab. Uvedomiť si však treba to, že o živý plot sa treba starať a všetky najdôležitejšie činnosti zaberú určitý čas. Pracovne príliš zaneprázdnení majitelia záhrad by preto mali jeho založenie dobre zvážiť. Prvé roky po výsadbe bude potrebné vysadený živý plot pravidelne zavlažovať, prípadne aj prihnojovať a pravidelne aspoň 2x ročne rezať. Napriek tomu, by živé ploty mali dostať v záhradách a napr. aj v predzáhradkách dostatočný priestor. Veľkou výhodou je, že živý plot je vhodný do každej záhrady a do rôznych podmienok (slnko, sucho, vlhko, tieň, veterno a pod.

 

Voľne rastúce alebo tvarované

 

zivyplot2Živé ploty môžu byť tvarované alebo voľne rastúce, prípadne vytvorené z popínavých rastlín. Pre živý plot v priestore ktorý je asi 1-1,5 široký bude lepšie zvoliť tvarovanú formu živého plota. Tento typ sa hodí viac do mestských záhrad a do predzáhradok. Zdravé a pravidelne udržiavané tvarované živé ploty sú na pohľad príťažlivé, príjemne premenlivé, časom pekne zhustnú a splnia požadovanú funkciu. Dokážu byť originálnou kulisou kvetinových záhonov a vhodným spoločníkom trávnikov v moderne koncipovanej záhrade. Na údržbu sú však oveľa viac náročné ako voľne rastúce. Vybrať na tento účel si možno vždyzelené alebo opadavé dreviny. Opadavé kry pôsobia v živých plotoch prirodzenejšie avšak každoročne na jeseň pripravia kopy lístia, ktoré treba spratať. Ploty zo vždyzelených drevín zasa môžu časom pôsobiť príliš monotónne až depresívne.

 

Kvety, farby, vône

 

Na väčších plochách a vo vidieckych záhradách je ideálny priestor pre založenie voľne rastúceho (nestrihaného) živého plota. Odporúčaná výška voľne rastúceho živého plota je 1,5 – 2m, priestor pre tento porast by mal mať aspoň 3 m šírku. Voľne rastúce živé ploty sú celoročne premenlivé, na jar, niekedy aj v lete pekne kvitnú, dekorujú ich plody a na jeseň farebné listy, prípadne aj farebná kôra počas zimy. Ani v tomto prípade sa však neodporúča zakomponovať do takéhoto porastu veľa druhov drevín pretože výsledný efekt by pôsobil nie príliš harmonicky. Voľne rastúce živé ploty sú na údržbu nenáročné, žiadajú len občasné radikálnejšie zmladenie a tak sú vhodné pre príležitostných záhradkárov.

 

Z čoho vyberať

 

zivyplot3Základom úspechu je výber vhodnej dreviny. Kupovať treba vždy podľa podmienok danej záhrady či už svetelných, pôdnych alebo vlhkostných. Na tvarované živé plody môžete z opadavých drevín zvoliť známy a najčastejšie vysádzaný vtáči zob (Ligustrum vulgare), hrab (Carpinus betulus), javor (Acer campestre), tavoľník (Spiraea x vanhuttei). Nápadné, bordovo sfarbené listy vnesie do záhard buk (Fagus sylvatica „Purpurea"), dráč (Berberis thunbergii „Atropurpurea") alebo myrobalán (Prunus cerasifera „Atropurpurea). Na založenie voľne rastúceho živého plota možno využiť orgován (Syringa chinensis), pajazmín (Philadelphus coronarius), zlatovku (Forsythia intermedia), trojpuk (Deutzia scabra), dulovec (Chaenomeles japonica), ibištek (Hibiscus syriacus), tavoľníky (Spiraea), okrasné ríbezle (Ribes sanquineum), škumpy (Cotinus), bohatokvitnúce sadové ruže, v popredí takýchto plotov môže rásť nátržník (Potentila fruticosa), dráč (Berberis thunbergii) alebo tavoľník (Spiraea bumalda) . Na vždyzelené živé ploty možno zvoliť pomaly rastúci krušpán (Buxus sempervirens), vavrínovec (Prunus laurocerassus), vo vlhkejších oblastiach cezmínu (Ilex), nenáročnú a rýchle rastúcu hlohyňu (Pyracantha) alebo vždyzelené dráče (Berberis julianae). Z ihličnanov sú ideálne výborne tvarovateľné tisy (Taxus baccata), vybrané druhy tují (Thuja occidentalis), smrekov (Picea pungens) a cypruštekov (Chamaecyparis lawsoniana). Pôsobivý v horských oblastiach môže byť aj živý plot z rododendronov.

 

Pôda a výsadba

 

Živý plot si môžete založiť na ktoromkoľvek mieste v záhrade, najviac drevín porastie na slnku, menej v polotieni (tis, krušpán, vtáči zob). Pôda by mala byť pred výsadbou dobre prekyprená, mierne vlhká a bez koreňov trvácich burín. Tesne pred výsadbou je dobré pôdu obohatiť ešte o humus alebo kvalitný záhradnícky substrát. Vysádzať sa dá teraz a to aj bez koreňového balu (prostokorenné). Vhodné sú opadavé listnaté dreviny. Ideálna je doba kedy je pôda dostatočne vlhká a sú príjemné jesenné teploty. To je dôležité na dobré zakorenenie drevín. Vždyzelené dreviny, ihličnany ale aj niektoré kvitnúce kry je lepšie vždy vysádzať s koreňovým balom. Je to síce drahšia alternatíva, ale možno takto vysádzať od jari do jesene. Pri samotnej výsadbe si treba dať záležať, aby bol vysadený živý plot rovný –praktické je si pomôcť natiahnutým špagátom. Rastliny je dobré vysádzať zvisle – pri živých plotoch je to veľmi dôležité. Dreviny sa nesmú nakláňať do strán. O budúcej hustote živého plota rozhoduje najmä spon výsadby. Dreviny v nízkych živých plotoch (100 cm) sa sadia 0,5cm od seba, pri plotoch stredne vysokých (do 200cm) 1 m od seba. Využiť možno aj dvojradovú výsadbu, pri nízkych živých plotoch by od seba mali byť rady vzdialené 0,5m a v rade ba mali byť 3-4 rastliny na m2., pri stredne vysokých živých plotoch by mali byť od seba rady vzdialené 0,8 – 1m a v rade by mali byť na m2 2-3 rastliny. Viacradé výsadby sú vhodné hlavne pre voľne rastúce živé ploty. Po výsadbe je potrebné dreviny zaliať a odporúča sa namulčovať okolie vysadených rastlín drevenou kôrou alebo hrubo rozloženým kompostom.

 

Daniel Košťál
foto: autor

Pin It