pod stromami uvodV záhradách, kde je viacero starších stromov, často chýba svieži trávnik, kvitnúci záhon s letničkami, alebo pekná kompozícia zložená z kvitnúcich okrasných krov. Pod stromami sa dobre nedarí ani ružiam, nie je tu vhodné budovať jazierka či skalky. Aj týmito miestami sa pritom môžete popýšiť a problém hravo zvládnuť.

Plochy pod stromami patria k najproblematickejším miestam v záhradách. Veľakrát sú tieto miesta nepekné, pôsobia neudržiavane, naskytá sa nevábny pohľad na holú pôdu, niekedy aj vystúpené korene. Len kde tu sú ostrovčeky nižšej živoriacej zelene. Ako sa tohto navždy zbaviť?

 

Je samozrejme niekoľko osvedčených možností. Miesta pod stromami môžete zakryť geotextíliou a vysypať drvenou kôrou či štrkom, umiestniť sem záhradný domček, alebo si priestor zaujímavo vysadiť a tešiť sa zo záplavy kvetov.

 

NIE JE TIEŇ AKO TIEŇ

 

Tieň pod stromami môže mať rôznu intenzitu. Záleží od hustoty koruny stromu, jej šírky, ale aj tvaru a aj veľkosti listov. Niekedy je riedky tieň (riedka koruna, menšie listy) prínosný, chráni rastliny pred silnými slnečnými lúčmi. Niektoré rastliny zasa vplyvom prvých slnečných lúčov začínajú predčasne rozkvitať a riedky tieň, im v tom môže zabrániť. Kvety tak zostanú dlhšie pekné, chránené pred nízkou teplotou. Nie ideálnou alternatívou je tieň pod stromami s hustejšou korunou a s väčšími listami.

 

pod stromom5

 

KEĎ CHÝBA VLAHA

 

Nedostatok svetla nie je jediný veľký problém. Tým je skôr nedostatok vlahy. Intenzívne ju odčerpávajú svojimi rozsiahlymi koreňovými systémami stromy, prípadne iné dreviny v najbližšom okolí. Najviac tie, ktoré majú plytký koreňový systém. Z listnáčov sú to predovšetkým duby, brezy, katalpy, magnólie, orechy, pagaštany, lipy, bresty, z ihličnanov hlavne vysoké smreky ale aj cédre či cyprušteky. Okrasná jabloň, hruška, slivka či jarabina poskytujú naopak pod svojimi korunami oveľa prijateľnejšie podmienky pre iné rastliny. Rovnako aj dreviny s koreňovým systémom v tvare srdca patria k lepšej alternatíve. K takýmto zaraďujeme lipy alebo javor poľný, často pestovaný v zaujímavých kultivaroch. V niektorých prípadoch môžu byť pre rastliny neprijateľné aj väčšie listy stromov, napríklad orechov. Tie po opade listov na jeseň nielenže plochu takmer zakryjú, ale aj pri rozklade uvoľňujú látky brzdiace rast ostatnej zelene.

 

pod stromom 1

 

AKO NA TO?

 

Pod stromami si dokážete vytvoriť aj samostatne atraktívne a životaschopné porasty. Nebudete dokonca musieť čakať ani veľa rokov na želaný efekt. Trávnikov je lepšie sa pod stromami vzdať. Výbornou voľbou pre miesta pod vyššími stromami sú pôdopokryvné trvalky a dreviny, samozrejme tie, ktoré tolerujú polotieň a tieň. Môže ísť napríklad o zimozeleň (Vinca minor), pachysandru (Pachysandra terminalis), pakost (Geranium macrorrhizum), krpčiarku (Epimedium rubrum), hluchavník (Lamiastrum galaobdolon), kopytník (Asarum europaeum) či vajdštajnku (Waldsteinia ternata) alebo konvalinku (Convallaria majalis). Nádherné pod korunami stromov môžu byť aj skupinky papraďorastov, z okrasných tráv sú výbornou voľbou tieňomilné ostrice (Carex) či pekne kvitnúca chlpaňa (Luzula nivea). Ostrice vynikajú nielen rôznou výškou a šírkou rastu, ale neraz aj farebnosťou.

 

DREVINY

 

Pokiaľ ide o kry, horšie svetelné aj vlhkostné podmienky nevadia vyššiemu vždyzelenému vavrínovcu (Prunus laurocerassus), krušpánu (Buxus sempervirens), skimii (Skimia japonica) či zemolezu (Lonicera nitida), z ihličnanov sa dá využiť napríklad tieňomilný tis (Taxus baccata) a konkrétne aj jeho viacero pekných kultivarov. Efektný a celoročne príťažlivý porast v tieni vytvorí aj brečtan (Hedera helix) či bršlen (Euonymus coloratus). Pod vyššími a hlavne hlbokokoreniacimi drevinami je možné pestovať aj rododendrony či azalky, avšak potrebné bude dôkladné prerýľovanie pôdy a výmena pôvodnej zeminy za rašelinový substrát určený pre pestovanie kyslomilných drevín. Za takýchto podmienok sa tu bude dariť aj pierisom, hortenziám, brusniciam a čučoriedkam.

 

pod stromom6

 

TRVALKY

 

Najširšie možnosti ale ponúkajú trvalky. Pod stromami krásne rozkvitnú čemerice (Helleborus purpurascens), bergénie (Bergenia cordofolia), náprstníky (Digitalis purpurea),pľúcniky (Pulmonaria officinalis), astilby (Astilbe japonica), zvončeky (Campanula persicifolia), veternice (Anemone hupehensis), alchemilky (Alchemilla mollis), mliečniky (Euphorbia amygdaloides „Purpurea“) či udatník (Aruncus dioicus). Obrovské možnosti, konkrétne stovky krásnych kultivarov ponúkajú funkie (Hosta), ktorým sa v tieni darí veľmi dobre a to aj pri minimálnej starostlivosti.

 

Vhodné sú aj niektoré cibuľoviny, napríklad narcisy, tulipány, ale aj niektoré ľalie. Rozsiahle a každoročne krásne kvitnúce porasty pod stromami vytvoria aj scily, snežienky, krókusy, takisto árony, ktoré sú okrasné plodmi aj netypickými listami. Pestovať trvalky a aj cibuľovinami by sa však mali predovšetkým pod stromami s menšími a delenými listami.

 

pod stromom3

 

MOŽNOSTI VÝSADBY

 

Miesta pod stromami je ideálne vysádzať koncom leta a začiatkom jesene. Stromy už väčšinu vlahy v tomto období odčerpali a vysádzané trvalky či dreviny jej tak budú mať k dispozícii oveľa viac. Zároveň sa ešte do príchodu zimy stihnú dobre zakoreniť a prežiť bez problémov najchladnejšie obdobie. Jar je naopak nevhodná, stromy z pôdy odčerpávajú príliš veľa vlahy a rastliny nemajú najmenšiu šancu sa dobre uchytiť. Na jeseň je zároveň priaznivá doba na výsadbu cibuľovín.

 

Vysádzajte vždy len s koreňovým balom, do menších a väčších skupín, nikdy nie jednotlivo. V hĺbke odporúčanej pre daný druh. Majte na pamäti, že tesne pri kmeni stromu býva vždy najsuchšie.

 

TIP AUTORA
V prípade trvaliek zvoľte správne rozstupy, pri každej rastline môžu byť iné. Ak chcete, aby sa efekt dostavil rýchlejšie, použite hustejší spon. Stabilnejšie z dlhodobého hľadiska sú len porasty založené z riedkeho sponu.

 

pod stromom4

 

Pred samotnou výsadbou musíte pôdu pod stromami dôkladne pripraviť, najmä prekopať. Nie však príliš do hĺbky, aby ste nepoškodili korene stromov. Použite vidly, nie rýľ. Vyplatí sa naviesť sem hneď potom aj napadané lístie a naň dať vrstvu kvalitného preosiateho kompostu vo výške aspoň 5cm. Tento môžete zmiešať aj spolu s kvalitným záhradníckym substrátom. Vrstva substrátu by nemala byť neprirodzene vysoká a nesmie siahať až tesne po kmeň stromu. Do tohto substrátu môžete vysádzať. Nezabudnite, že substrát ale nesmie byť navýšený smerom ku kmeňu stromu. Lepšie bude upraviť týmto spôsobom miesta pod korunou stromu.

Dreviny môžete s koreňovým balom vysádzať počas celej vegetačnej sezóny. Výsadby nezabudnite intenzívne zavlažovať a to až do konca jesene. Okolie vysadených rastlín môžete namulčovať drvenou kôrou, ideálne v hrúbke aspoň 5cm. Vysadené rastliny budú mať k dispozícii dlhšie vlahu. Využiť môžete aj spadnuté lístie zo stromu, to zároveň výsadby ochráni počas zimy.

 

Inou možnosťou je spôsob, kedy v okolí stromov opatrne vyhĺbite jamy, naplníte kvalitným záhradníckym substrátom a do nich vysadíte rastliny. Záhony si môžete vyskladať z jedného druhu, vznikne však nudný, jednoliaty porast. Zaujímavejšie sú výsadby kombinované, pretože pôsobia živšie. V nich nižšie druhy patria do popredia a vyššie do pozadia. Môže to byť aj výsadba približne v jednej výškovej úrovni, zložená z rôznych rastlín vysadených v menších skupinkách. Ide o prirodzene pôsobiace, stabilné a viac dynamické riešenie.

 

Napísal a vyfotografoval: Daniel Košťál

Pin It