Patria k najkrajším a vysoko reprezentatívnym okrasným rastlinám. Ich pestovanie nie je zložité a takmer vždy je úspešné. Cibule sa vysádzajú na jeseň aj skoro na jar. Ľalie upútajú celkovým vzhľadom, krásnymi a voňavými kvetmi.
V poslednej dobe pribudli do ponuky týchto krásnych cibuľovín ďalšie nové a neraz oveľa atraktívnejšie kultivary. Trendom sú plnokveté a honosne pôsobiace ľalie, vyznačujúce sa obrovskými kvetmi. Viac sú tiež v poslednej dobe obľúbené aj jednoducho pôsobiace botanické ľalie. Tie sa hodia viac do záhrad prírodného charakteru. Podľa kultivaru sú ľalie vysoké od 30cm až do 2m, v záhone by preto mali byť umiestnené v strednej časti, nižšie kultivary viac v popredí.
Spôsoby umiestnenia
Ľalie rozkvitajú približne od mája, pokračujú do júna, dokvitajú v júli. Pri neskorej jarnej výsadbe cibúľ sa doba kvitnutia posunie na neskoré leto. Ľalie upútajú v zmiešaných trvalkových záhonoch, v menších a väčších skupinkách, medzi kvitnúcimi krami, v záhonoch s ružami, zakomponované pri jazierkach, pri plotoch, v predzáhradkách, v átriách, rovnako sa veľmi dobre pestujú aj vo vegetačných nádobách na balkónoch a terasách. Botanické a nižšie druhy ľalií sa hodia aj do skaliek či záhradných tôní. Na jednom mieste by mali ľalie zostať aspoň 5 rokov, potom je vhodné ich presadiť inde. Uplatnia sa v mestskej aj vidieckej záhrade, pričom v meste sa žiada farebná striedmosť (výber jedného druhu a kultivaru, zastúpenie jednej farby), na vidieku naopak viac zaujme pestrosť (viacero druhov a kultivarov, viacero farieb). Botanicky sa ľalie delia do viacerých skupín. Najznámejšie sú Ázijské hybridy, Martagon hybridy, Orientálne hybridy, Longiflorum hybridy, Americké hybridy, Candidum hybridy, Rúrkovité hybridy, Botanické ľalie a ostatné hybridy. Najviac pestované sú v našich podmienkach Rúrkovité a Ázijské hybridy.
Kde ich pestovať
Ľalie dobre prospievajú v nížinách ale aj vyšších nadmorských výškach. Bohato kvitnú v priepustných a mierne vlhkých pôdach. Pred výsadbou je dobré dané miesto obohatiť ešte o humus (nikdy nie o čerstvý maštaľný hnoj) a na dno výsadbovej jamky treba dať aj vrstvu hrubozrnného piesku. Drenáž je vždy vhodná a zabraňuje hnilobe cibúľ z dôvodu prílišného hromadenia vlhkosti. Niektoré druhy ľalií (Candidum hybridy) obľubujú zásaditejšie pôdy (Rúrkovité hybridy), iné zasa pôdy mierne kyslé (Ázijské hybridy). Podľa potreby je preto vhodné pôdu pripraviť. Väčšina ľalií vyžaduje slnečné miesta, botanickým druhom sa bude dariť aj v polotieni. Pokiaľ však stonka a kvety by mali byť vystavené slnku, korene a cibuľa potrebujú chlad. Miesto odkiaľ ľalie vyrastajú preto treba zatieniť inými rastlinami, alebo aspoň namulčovať hrubšou vrstvou kôry. Suché a kamenisté pôdy ľaliám nevyhovujú, rovnako ani pôdy podmáčané, príliš zásadité či extrémne kyslé.
Pravidlá výsadby
Cibule ľalií treba vždy sadiť ihneď po kúpe, ideálne hlbšie, nie príliš plytko. Nad špičkou cibule má byť vrstva pôdy rovnajúca sa dvojnásobku výšky cibule. Ľalie je lepšie sadiť do skupiniek, nie jednotlivo. V jednej jamke by mali byť umiestnené aspoň tri cibule, aby bol efekt počas kvitnutia veľkolepejší. Po výsadbe je potrebné dané miesto výdatne zavlažovať a pokračovať počas vývoja rastliny aj v období kvitnutia. Voda sa nesmie dostávať na listy či kvety, najlepšie je zavlažovať podmokom. Potrebné je však dať pozor na prílišné zamokrenie pretože by mohlo viesť k rýchlej hnilobe cibúľ. Zalievať treba intenzívnejšie v dňoch keď je teplo, slnečno a sucho. Vyplatí sa tiež ľalie na záhonoch viackrát za vegetačné obdobie prihnojiť viaczložkovým hnojivom. Začať je vhodné už v prvých aprílových dňoch, keď sa tvorí stonka s kvetmi. Dostať dokonca kúpiť aj špeciálne hnojivo na cibuľoviny, ktoré obsahuje ideálny pomer hlavne fosforu a draslíka. Nevyhnutná pre tieto krásne rastliny, najmä pri vyšších druhoch a kultivaroch, je pevná opora. Tá zamedzí nežiaducemu zlomeniu stonky s často ťažšími kvetmi, napríklad počas veterného počasia.
Rozmnožovanie
Rozmnožiť si ľalie svojpomocne nie je zložité. Zo zdravých rastlín to ide či už semenami, pacibuľkami, šupinami, bočnými cibuľkami alebo delením. Chce to ale dostatok trpezlivosti, treba počítať s tým, že na prvé kvety sa čaká zhruba tri roky. Pre nedočkavcov zaostáva preto vhodnejším riešením kúpa kvalitných cibúť. Pri kúpe sa treba sústrediť len na väčšie, nepoškodené a zdravo pôsobiace cibule, bez známok výskytu plesní. Opatrnosť sa vypláca pri akciových ponukách.
{ppgallery}stories/Galerie/Lalie{/ppgallery}
Daniel Košťál
Foto: autor







