Ide o nádherné a často dlhoveké dreviny, ktoré v prirodzených podmienkach dosahujú úctyhodné rozmery a pútajú svojimi rastovými tvarmi. Kedysi boli u nás súčasťou botanických záhrad alebo väčších parkov, v poslednej dobe opatrne prenikajú aj do bežných záhrad a často vytláčajú kedysi obľúbené tuje, cyprušteky alebo borievky. V ponuke záhradníctiev sa v poslednej dobe objavili aj nové kultivary týchto ihličnanov. Vyznačujú sa pestovateľskou nenáročnosťou, prijateľnejšími rozmermi a minimálnou potrebou špeciálnej starostlivosti. Ideálna doba na výsadbu je v apríli alebo začiatkom mája. Dôležité totiž je, aby sa do prvej zimy dobre zakorenili. Výsadbu týchto drevín, samozrejme, vždy veľmi dobre zvážte.

Nie všade zapadnú

Mnohé z vymenovaných druhov, napríklad araukárie, pôsobia v našich záhradách veľmi nápadne, niekedy až cudzo alebo exoticky. Netradičný vzhľad okamžite púta pozornosť. Nemusí to však prekážať v prípade, že si takúto drevinu vysadíte k modernému mestskému domu, do átria, dvora alebo predzáhradky. Nie všade je to samozrejme možné, konkrétne araukária patrí medzi chúlostivejšie dreviny, dariť sa jej bude len v teplejších lokalitách na chránených miestach. Uvedené ihličnany nebudú pôsobiť prirodzene vo vidieckom prostredí.

Pred výberom konkrétneho druhu sa dôkladne oboznámte s podmienkami svojej záhrady a zvážte, či máte vo svojej záhrade dostatok priestoru, ideálne je tiež viac chránené miesto. Nemá zmysel vysádzať tieto dreviny do stiesnených a menších priestorov, nikdy sa potom neukážu v plnej nádhere. Neodporúčam vysádzať do menšej záhrady ani príliš veľa druhov týchto drevín. Stačí ak sa niektorá stane zaujímavým spestrením doterajšej výsadby alebo hodnotným solitérom (napríklad céder).

Céder

K najkrajším netradičným a menej známym ihličnanom patria cédre (Cedrus). V poslednej dobe sú viac vysádzané a obľúbené. Môžu byť príťažlivým prvkom moderného exteriéru. Na prirodzených stanovištiach dorastajú do obrovských rozmerov, dožívajú sa vysokého veku a tvoria nádherné stromy s mohutnými korunami. Krásne exempláre môžete vidieť napríklad vo Veľkej Británii alebo v Taliansku. Cédre majú tuhšie, zelené alebo striebristé, pichľavé ihličie, ktoré neopadáva. Atraktívne sú aj hnedé súdkovité šišky, ktoré sú ozdobou starších jedincov. Cédrom sa dobre darí v teplejších lokalitách, na chránených a slnečných miestach s hlbšou a dostatočne priepustnou pôdou.

Druhy a kultivary pre naše záhrady:

• Céder atlaský (Cedrus atlantica): Ide o chúlostivejšiu drevinu, ktorá v dospelosti púta nádherným rastovým tvarom. Má nepravidelne kužeľovitú korunu so vzpriameným terminálnym výhonom. Veľmi obľúbené a vysádzané v záhradách sú niektoré kultivary, napríklad „Glauca Pendula. Rastie rozprestreto, konáre efektne prevísajú smerom k pôde a ihličie je striebristé. Tento kultivar potrebuje dostatok miesta a kvalitnú zimnú ochranu v prvých rokoch pestovania. Zaujímavý je aj kultivar „Aurea“ s nápadným žltozeleným ihličím alebo „Fastigiata Glauca“ so štíhlym, stĺpovitým rastom.
• Céder himalájsky (Cedrus deodara): Ide o chúlostivejší druh (je veľmi citlivý na nižšie teploty), ktorý vyžaduje slnečné, teplejšie miesto s vlhkou pôdou. Po zakorenení znesie aj sucho, pôda však nesmie obsahovať veľa vápnika. Aj tieto cédre ponúkajú krásne kultivary. Napríklad „Feelin Blue“ rastie rozložito až plazivo, ihličie je modro šedé alebo nové výhonky sú svetlo zelené. Ročné prírastky dosahujú 15-20 cm. Kultivar „Compacta“ zasa vyniká guľovitým a kompaktnejším rastom, dorastá do výšky 4 m. Pôvabný je aj kultivar „Pygmy“ so zakrpateným rastom. Dorastá do výšky najviac 40 cm, má husté a krátke konáriky, rastie guľovito až kužeľovito. Pôdopokryvným rastom sa zasa vyznačuje, len asi 40 cm vysoký, kultivar „Prostrata“.
• Céder libanonský (Cedrus libani): V prirodzených podmienkach ide o mohutný strom. Rastie pomaly a široko kužeľovito. Ihličie je tmavozelené. Dobre rastie v nižších polohách, znáša pôdy s obsahom vápnika a môže byť atraktívnym solitérom vo väčšej záhrade. Vyniká odolnosťou a možno ho aj rezať. Okrem vzrastovo vyšších má aj nižšie kultivary, napríklad „Sargentii“, ktorý má šedo zelené ihličie a rastie poliehavo alebo vetvičky prevísajú.

Kryptoméria

Ide o ďalší netradičný ale krásny ihličnan. Pôvodnou domovinou kryptomérie (Cryptomeria japonica) je Japonsko a Čína. Zastúpený je u nás len jeden druh a veľa atraktívnych kultivarov. Ihličie má svetlo zelené alebo smaragdové, pričom ihličie niektorých kultivarov získava počas zimy bronzový nádych. Kryptomérie môžu byť vyššie a štíhle stromy alebo husté a kompaktné, nižšie kry. Aj tento ihličnan patrí medzi chúlostivejšie rastliny, vyžaduje teplejšie miesta a chránené stanovištia, najlepšie s vyššou pôdnou aj vzdušnou vlhkosťou. Kryptomérie prosperujú na slnečných alebo zľahka pritienených miestach (je to dôležité hlavne v zime). Vyhovuje im hlboká, skôr kyslejšia pôda, ktorá nebude v lete na dlhšiu dobu presychať.

K najkrajším kultivarom patrí „Compacta“. Dorastá do výšky asi 10 m a má sivozelené ihličky. Kultivar „Elegans“ sa môže pochváliť ihličkami, ktoré sa počas zimy sfarbujú do bordova alebo oranžovo hneda. Príťažlivý je aj vzrastovo nižší kultivar „Globosa“, má jemné konáriky a dorastá do výšky maximálne 1,5m. Hodí a preto do menších záhrad, predzáhradiek a átrií. Prekrásny je tiež kultivar „Rasen“. Vetvičky má špirálovito stočené, vytvára zaujímavý a veľmi nevšedný rastový tvar. Je vzrastovo vyšší a štíhly. V záhrade je zaujímavou raritou, vetvičky sú príjemné na dotyk.

Araukária

Araukácia (Araucaria araucana) nepatrí u nás k často vysádzaným ihličnanom, napriek tomu ju už v mnohých záhradách možno vidieť. Je to veľmi nápadná až bizarne pôsobiaca drevina, ktorá v našich podmienkach dorastá do výšky asi 2 m. Trojhranné alebo oválne listy husto sedia na jednotlivých, vodorovne rastúcich vetvičkách. Ak má tento ihličnan ideálne podmienky, ročne vytvorí viacero nových konárov. Zabrániť by jej v tom mohlo znečistené ovzdušie, ktoré jej prekáža. Araukárii sa dobre darí len v teplejších lokalitách, na chránenom mieste s priepustnou, najlepšie stále mierne vlhkou pôdou. Toleruje rôzny typy pôd, nesmú byť však vysychavé. Vyhnúť sa pri pestovaní miestam, kde je v lete veľmi slnečno a teplo, nemalo by ísť ani o južné strany. Drevine odporúčam vyhradiť dostatok miesta, rozrastie sa do šírky. Nie je vhodná do záhrad s menšími deťmi. Neodporúčam ju strihať ani rezať pretože by stratila svoju typickú podobu. Starostlivosť o tento ihličnan nie je inak zložitá. Počas leta treba rastlinu zalievať, od toho bude zaviesť jej celková atraktivita. Prihnojovanie nie je potrebné. Počas prvých zím treba mladé jedince ochrániť netkanou textíliou.

Sekvojovec

Aj tento ihličnan dosahuje na prirodzených stanovištiach obrovské rozmery. V našich podmienkach býva nižší. Potrebuje nielen dostatok priestoru ale aj teplejšie a chránené miesto s výživnou a mierne vlhkou pôdou. V prvých rokoch po výsadbe treba drevine dopriať kvalitnú zimnú ochranu, napríklad zakrytie netkanou textíliou.

Sekvojovec obrovský (Sequoiadendron giganteum) má niekoľko pekných kultivarov, ktoré sa hodia aj do záhrad. Tak napríklad kultivar „Barabits Requiem“ sa vyznačuje previsnutým rastom. Rastie úzko kužeľovito, má zeleno šedé ihličie a v dospelom veku nepresiahne výšku 2 m. V ponuke záhradníctiev je občas dostať aj rovnako vysoký kultivar „Pendulum“, ktorý rastie úzko stĺpovito a má efektné, ku kmeňu prevísajúce konáre. Tento kultivar je však o niečo chúlostivejší preto sa hodí len do nižších polôh. Pôvabný je tiež kultivar „Von Martin“, ktorý vytvára asi 1 m vysoký kužeľ a vyznačuje sa hustým rastom.

Napísal: Daniel Košťál
Foto: autor