ihlicnnyTo ale len za predpokladu, že budú správne vybrané, skombinované a zakomponované. Ihličnany rozhodne patria k všeobecne obľúbeným drevinám súčasných záhrad.

 

Uplatnia sa v záhradách menších aj väčších, mestských aj vidieckych. Nie vždy je však v záhradách naplno využitý ich potenciál.

Krása ihličnanov upúta hlavne teraz, v zimnom období kedy je o ostatnú zeleň núdza. Je výborná príležitosť na dôkladné naplánovanie výsadby týchto drevín a tiež vytvorenie prvého zoznamu druhov či kultivarov, ktoré sa budú na jar zháňať. V období vegetačného pokoja je možné najlepšie zhodnotiť, kde by sa aký typ ihličnanu v záhrade hodil, aká farebnosť by bola ideálna, prípadne aj výška či šírka aby daná drevina nebola postupne prekážkou. Samozrejme treba zvážiť už na začiatku aj to, aký účel mal daný ihličnan spĺňať. Cieľom môže byť napríklad vytvorenie dominanty, menšej či väčšej skupinky alebo zazelenenie problematického svahu. Podľa toho treba vyberať konkrétne druhy.

 

Fascinujúca pestrosť

 

Sortiment ihličnatých drevín dostupných na našom trhuz je už skutočne pestrý, v ponuke je okrem klasiky aj množstvo noviniek, predovšetkým zaujímavých kultivarov najosvedčenejších druhov. Novinky pribudli v sortimente borovíc, cypruštekov, tují aj medzi jedľami. Ponuku doplnili vyššie, stredne vysoké aj nižšie, teda zakrpatené druhy. Mnohé vynikajú atraktívnym usporiadaním ihlíc, netradičným vzhľadom alebo výraznejšou celkovou alebo detailnou farebnosťou. Práve tvary a farby sú tým, čím môžu v záhrade ihličnany vynikať. V zásade je vždy vhodné vybrať si do záhrady druh vyšší, pyramidálny, stĺpovitý, rozložitejší, druh s previsnutým habitusom, plazivý, krovitejší, vyhnúť sa však netreba ani pekným guľovitým formám či formám tvarovo nepravidelným.

 

Hra s odtieňmi zelenej

 

Pokiaľ ide o farebnosť, v záhrade sa netreba držať len ihličnanov zelených. S farebnosťou sa dá zaujímavo vyhrať, len samotná zelená ponúka niekoľko farebných odtieňov. Lákavá je napríklad menej častá smaragdová zelená, ktorou sa môže pochváliť napríklad tis. Túto drevinu je hneď aj možné doplniť inými farebnými odtieňmi. Krásne sú aj ihličnany sfarbené do svetlozelena, do olivovej farby, strieborna, zlato žlta, žlta až oranžova, bronzova či jedince panašované, napríklad bielo či žlto zelené. S farbami v záhradnom priestore a ani s farebnosťou ihličnanov to nikdy netreba preháňať. Zelená by mala tvoriť vždy prevahu a farebné kultivary menšinu.

 

Šišky a kôra

 

Vybrané druhy ihličnanov sa môžu pochváliť aj šiškami. Kým väčšina druhov tvorí šišky vo vyššom veku, niektoré (napríklad kórejské jedle – na obr.) ich tvoria už v mladosti. Šišky môžu mať rôzny tvar, veľkosť a aj farby. V záhrade sa tak môže objaviť kórejská jedla ktorá vyniká nielen efektným striebristým ihličím, ale aj fialovými šiškami. Nápadné šišky majú borovice (napr. borovica čierna, vejmutovka), ale aj cédre či smreky prípadne douglasky. Ďalšou atrakciou u ihličnanov napríklad cypruštekov je ich kôra. Tá s pribúdajúcim vekom dreviny získava viac na atraktivite a je nápadná takisto viac v zimnom období. Preto nie vždy sa vyplatí pri starších ihličnanoch siahať z často neznámych dôvodov po pílach...

 

Ako ich použiť v záhrade?

 

Ihličnany majú v záhrade široké možnosti uplatnenia. Dokážu zarámovať pohľad na dom zo záhrady, pomôžu prepojiť záhradu s okolitou krajinou alebo zamaskovať nevzhľadné miesta . Dajú sa využiť ako ústredný prvok hlavnej záhradnej kompozície, prípadne je ich možné nechať vyniknúť (solitérne umiestnenie). V tomto prípade však musí ísť o nenáročný, rýchle rastúci, habitusom zaujímavý a najlepšie dlhoveký druh. Výborne sa takýto ihličnan vyníma v strede trávnika a môže byť zaujímavo zospodu nasvietený prípadne ho môže v predvianočnom a vianočnom čas zdobiť množstvo drobných svetielok. Ihličnany sa dajú vysádzať aj do skupín (ideálne rôzne druhy ihličnanov rôznych tvarov a farieb), spolu so vždyzelenými drevinami prípadne aj okrasnými trávami. V skupine by mal vždy dominovať jeden druh, prípadne dva tri ak ide o záhradu väčšiu a ostatné by mali kompozíciu dopĺňať. Pôsobivé sú ihličnany v predzáhradkách, átriách, dvoroch, v skalkách a aj vresoviskách (predovšetkým zakrpatené druhy), dokonca pri vodných prvkoch (napríklad cédre s prevísajúcou korunou). Mnohé sa hodia na ohraničenie pozemkov, pričom sa dajú aj úspešne tvarovať. Ďalšie, pôdopokryvné sa hodia na ozelenie problematických miest, napríklad tam, kde by bolo problematické založiť trávnik.

 

Svetlo, pôda a vlhkosť

 

Väčšina ihličnanov dáva prednosť neutrálnym, prípadne mierne kyslým pôdam. Ideálne sú pôdy mierne vlhké ale nie premokrené. Takéto znesie len borovica bahenná (Pinus uncinata) alebo borovica vejmutovka (Pinus strobus). Suchšie pôdy tolerujú borievky (Juniperus), kosodreviny (Pinus mugo), jedla srienistá (Abies concolor) či smrek pichľavý (Picea pungens), čiastočne tis a tuja. Sú však aj ihličnany, ktoré si žiadajú pred výsadbou úpravu pôdy (napr. pridanie rašeliny, kôry). Veľmi dôležité pre dosiahnutie rovnomernej siluety a hustého rastu je dostatok svetla. To by malo prichádza rovnomerne zo všetkých strán. Väčšine ihličnanov priame slnko neprekáža, polotieň je dobre zabezpečiť len tisu, cypruštekom, jedlovcu (Tsuga) a vybraným borievkam (napr. Juniperus virginiana). Tieň znesie tis.

 

Pravidlá výsadby

 

Ihličnany sa vysádzajú vždy len s koreňovým balom, ideálne skoro na jar (marec, apríl), alebo potom na jeseň – približne od konca augusta do októbra. S koreňovým balom ešte aj do polovice novembra. Ideálne však čím skôr pretože teplejšia pôda podporí rýchlejšie zakoreňovanie. Miesto výsadby treba dôkladne zvážiť pretože časté presádzanie týmto drevinám neprospieva. Okrem toho je potrebné nechať im dostatok priestoru a nesadiť ich napríklad v skupine príliš nahusto. Ihličnany je dobré zalievať pravidelnejšie ešte rok po výsadbe a v ostatných rokoch hlavne v obdobiach sucha. Zálievku je dokonca potrebné realizovať pri mladých jedincoch aj v zime keď nemrzne a je slnečno. Pre novovysadené ihličnany je veľmi nebezpečné zimné slnko a preto je potrebné ich pred ním chrániť obalením netkanou textíliou. Ihličnany žiadne špecifické úkony nevyžadujú. Nie je potrebný pravidelnejší rez, vhodné je prihnojovanie hlavne u mladších jedincov. Použiť na to treba vždy len špecializované hnojivo určené pre tieto dreviny.

 

Daniel Košťál
Ilustračné foto: Shutterstock.com

Pin It