Počas jesene sa v záhradách s množstvom listnatých stromov a krov prirodzene hromadí lístie. Nastáva prirodzene problém čo s ním. Vyhodiť je ho škoda. Ak ste priaznivcom ekologických riešení a máte aspoň kúsok voľného miesta, založte si listovku.
Na vyhradené miesto budete až do zimy sústreďovať všetko nahrabané lístie zo záhrady a vždy navrstvenú kopu zakryjete vrstvou záhradníckeho substrátu. Takto vzniknú kopy, vo vnútri ktorých bude prebiehať proces rozkladu. Výsledkom bude hodnotná listovka.
Trvá to približne tri roky, niekedy aj dlhšie. Závisí od druhu použitého lístia. Musí byť vždy zdravé, naqjmä bez príznakov hubových chorôb a zárodkov škodcov. Tiež si treba uvedomiť, že to, ktoré obsahuje triesloviny sa rozkladá pomalšie. Ide napríklad o listy brezy, alebo topoľa či orechu. Naopak výborným základom pre listovku sú listy bežne pestovaných ovocných drevín, mnohých okrasných drevín, magnólie, javorov, hrabu, lipy, agátu, okrasných jabloní aj čerešní.
Počas sezóny a najmä v horúcom lete treba kopu, kde vzniká listovka výdatne zavlažovať. Proces rozkladu sa tak vyššou teplotou a suchom nepreruší a bude plynule pokračovať ďalej. Kopu tlejúceho lístia je tiež vhodné občas poprevracať vidlami. Na jeseň ale nie je dobré klásť sem ďalšiu vrstvu lístia. Na to si už treba vyhradiť iné miesto. Netreba pridávať žiadne hnojivo ani iné podporné prostriedky. Proces tlenia musí mať prirodzený charakter.
Hotovú listovku môžete použiť na prípravu kvalitných substrátov pre široké spektrum rastlín, zíde sa aj pri pestovaní balkónových letničiek. Keďže má listovka mierne kyslú reakciu hodí sa aj do substrátov pre rododendrony, azalky, vresy, hortenzie. Výborná je aj pre papraďorasty a vždyzelené kry. Môžete ju tiež sústreďovať k už rastúcim rastlinám. Nebude však pôsobiť ako hnojivo. Vylepší však pôdne podmienky na danom mieste, prevzdušní a pomôže zadržať viac vlahy.dk






