Ide skôr o menej známu drevinu, špecialitu vhodnú pre skúsených pestovateľov. Viac ako na vidieku, kde sa nehodí, vynikne v mestskom prostredí. S týmto druhom magnólie sa bežne môžete stretnúť bežne v oblasti Stredomoria kde vytvára mohutné stromy a koncom leta a začiatkom jesene kvitne nádhernými miskovitými bielymi kvetmi, ktoré príjemne voňajú. To, čo na tejto drevine upúta sú aj pomerne veľké kožovité listy a exoticky pôsobiace plody s nápadne červenými semenami.

Veľkokvetej magnólii sa u nás bude dariť len v teplejších oblastiach, na chránených a slnečných miestach, ideálne v blízkosti južných stien, ktoré kumulujú teplo. Najkrajšie však vynikne ako solitéra v udržiavanom a rozľahlejšom trávniku. Mala by mať okolo seba vždy dostatok priestoru, iba tak vynikne.

Vo vyšších polohách sa týmto magnóliám dariť nebude. Drevina je síce mrazuvzdorná, avšak dôležité je jej precízne vybrať miesto tak, aby nenamŕzala prípadne netrpela zimným vysušujúcim vetrom. Prvé roky po výsadbe sa dokonca odporúča k rastline nahrnúť hrubšiu vrstvu lístia. Počas dní keď je v zime slnečno a nemrzne ju treba zaliať.

Predpokladom prosperovania tohto druhu magnólie je aj kyslejšia pôda s vyšším obsahom železa, ktorá by mala byť neustále mierne vlhká. Suché a vysychavé pôdy jej ale vyhovujú viac ako pôdy zmáčané. Nie je dobré túto drevinu vysádzať do kamenistých ani ílovitých pôd, tiež nie do miest kde bol zakopaný stavebný odpad. Ideálnou dobou výsadby je neskoršia jar, kedy je v pôde dostatok vlahy a zároveň je už teplejšie. Je to predpoklad dobrého zakorenenia a bezproblémového zvládnutia prvej zimy. Možná je aj veľmi skorá jesenná výsadba. Drevinu vysádzajte vždy len s neporušeným koreňovým balom. Po výsadbe je potrebné rastlinu pravidelne zavlažovať a jej najbližšie okolie namulčovať drvenou kôrou. dk