V Anglicku a v Severnej Amerike sú súčasťou adventných aj vianočných dekorácií. Pichľavé cezmínové vetvičky s vlnitými kožovitými listami sa vkladajú do váz, nájdete ich vo vianočných závesných kyticiach, girlandách, vencoch a svietnikoch. V dekoráciách pôsobia kúzelne, zrejme aj preto, že sa od nepamäti spájajú s rôznymi poverami a symbolmi. Cezmínové kry alebo vetvičky údajne ochraňujú domy pred zlými duchmi a čarodejnicami...

Kedy plodia?

Cezmína sa zaradila medzi obľúbené a často vysádzané dreviny, v tradičných aj moderných záhradách, v dvoroch a átriách. Jej krása naplno vynikne v zimnom období, kedy je drevina viac viditeľná aj vďaka množstvu žiarivo sfarbených plodov. Sú červené, ale aj biele, či žlté. Očarujúco pôsobia najmä po tom, ako ich popráši prvý sneh alebo ozdobí srieň. Keďže sú jedovaté, nemali by sa k nim dostať deti. Chutia však vtákom, plodiacou cezmínou sa im preto zavďačíte.

Málokto vie, že cezmíny len tak ľahko neplodia. Patria totiž medzi dvojdomé rastliny. Na to, aby ste dosiahli každoročne bohato plodiace kry, musíte mať v záhrade vysadenú samčiu aj samičiu rastlinu. V sortimente cezmín už ale nájdete aj kultivary, pri ktorých to nie je podmienka. Stačí v záhradníctvách vyhľadať jedince so špeciálnymi pomenovaniami, napríklad „Alaska“ alebo „Pyramidalis“.

Rozmanitosť listov

Atraktívne sú predovšetkým lesklé a kožovité listy tejto dreviny. V závislosti od druhu alebo kultivaru sú tmavo alebo modro zelené, bielo alebo žlto panašované, vlnité, väčšie alebo menšie, môžu pichať alebo aj nie. Väčšina cezmín je husto olistená, čo zvyšuje ich celkovú atraktivitu.

Prednosťou týchto vždyzelených listnáčov je aj to, že rýchlo rastú a výborne reagujú na rez. A to aj radikálnejší, vďaka nemu môžete zmladiť aj veľmi prestarnuté a nevzhľadné jedince.

Cezmíny môžete pestovať vo forme voľne rastúceho kra, menšieho stromu, aj v rozmanitých tvarovaných podobách. Porastú vo voľnej pôde, kde sú dlhoveké a do určitej veľkosti aj vo vegetačných nádobách. Uplatnia sa ako solitéry, v skupinách s inými krami alebo vo forme tvarovaného celoročne vždyzeleného a elegantne pôsobiaceho živého plotu, ktorý spoľahlivo chráni. Živý plot z cezmíny je pre človeka len ťažko preniknuteľný.

Z čoho si vybrať? 

Cezmín je niekoľko druhov, v našich záhradách sa nedarí všetkým. Najznámejšia je cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium), ktorá zahŕňa viacero pekných kultivarov a patrí k najviac odolným. Jej pestovanie je jednoduché, nie je potrebné uplatňovať žiadne špecifické zásahy. V sortimente tohto druhu nájdete viaceré pekné kultivary, napríklad s panašovanými listami, ktoré sú jedinečnou ozdobou každého exteriéru. Ponuka je pomerne široká a neustále pribúdajú ďalšie novinky.

V poslednej dobe sa viac pestuje aj o niečo drahšia cezmína vrúbkovaná (Ilex crenata). Má menšie listy, tak trochu pripomína krušpán (môže ho aj čiastočne nahradiť) a je viac chúlostivá.

Pestovanie, výsadba a nároky

Cezmínam sa v záhradách najlepšie darí na polotienistých a chránených miestach. V tieni sú redšie olistené, na slnku prosperujú zelenolisté formy. Všetky druhy a kultivary cezmín sa vyznačujú tým, že potrebujú priepustnú, hlinito piesočnatú, humóznu, mierne vlhkú kyslejšiu pôdu (pri výsadbe stačí pridať do výsadbovej jamy čistú rašelinu). Po dobrom zakorenení znesú cezmíny aj sucho, prekážajú im len trvale zamokrené pôdy. Vyplatí sa im zabezpečiť tiež prirodzene vyššiu vlhkosť vzduchu, budú bohatšie olistené. Docielite to napríklad tým, že ich budete vysádzať pod vyššie, ale redšie olistené stromy, do skupín s inými krami alebo neďaleko vodných plôch.
Rastlina pozitívne reaguje na dostatok dusíka v pôde, zabezpečiť ho môžete vo forme vhodných hnojív. Osvedčilo sa aj použitie rohoviny.

Ideálnym termínom na výsadbu cezmín je jar alebo skorá jeseň. Vysádzať ich odporúčam vždy len s celistvým koreňovým balom a po výsadbe je im treba dopriať dostatok vlahy.

V prvých rokoch po výsadbe je potrebné rastliny zakryť na zimu bielou netkanou textíliou a ku koreňom prihrnúť vyššiu vrstvu suchého lístia. Ak si cezmínu kúpite počas zimy, umiestnite ju na chránené miesto k domu (nie veľmi blízko stien), počas slnečných dní bez mrazu ju sem tam nezabudnite zaliať a do voľnej pôdy ju presaďte až na jar.

Napísal: Daniel Košťál
Foto: autor