Alergik sa pobytu v záhrade, prípadne záhradníčenia úplne vzdať nemusí. Nevyhnutné bude zhodnotiť skladbu pestovaných rastlín a urobiť niektoré nevyhnutné zmeny a opatrenia.

Čo najskôr?

Vylúčiť treba pestovanie niektorých kvitnúcich rastlín, tráv a stromov. Našťastie nie všetky rastliny ohrozujú rovnako. Niektoré produkujú menej peľu, iné viac a preto sú nebezpečnejšie. Rizikové sú druhy, ktorých peľ sa šíri vetrom. Najčastejšie sa to týka stromov – tisov, líp, vŕby, orechov, briez alebo liesok. Tieto dreviny by v záhrade, ktorú má vo svojej blízkosti alergik, nemali vôbec rásť.

Rizikové sú aj kvitnúce rastliny s jednoduchými kvetmi a viditeľnými peľovými tyčinkami. Vhodné sú naopak plnokveté druhy, či už trvalky, letničky alebo okrasné stromy. Peľové tyčinky v týchto kvetoch sú väčšinou menšie a ukryté medzi mnohopočetnými kvetnými lupienkami.

Peľová alergia sa často spája aj s konkrétnymi druhmi rastlín, najviac s brezou, lieskou, jelšou a ďalšími. Okrem nich sa treba vyhnúť aj príbuzným rastlinám z danej čeľade. Konkrétne druhy si možno zistiť napríklad na internete.

Alergickú reakciu môže spôsobiť aj dotyk pokožky s niektorými časťami rastlín, listami alebo výhonkami. Hrozí to pri práci s prvosienkami, rutou, mliečnikom, divozelom, borákom, vždyzelenými kalinami alebo niektorými ihličnanmi. Tieto rastliny by sa aj z tohto dôvodu nemali najmä vysádzať k chodníkom alebo do nádob na balkóny a terasy. Zo zeleniny môžu byť týmto spôsobom ohrozujúce rajčiny, uhorky, fazuľa, zeler alebo paštrnák. Pri práci s týmito rastlinami je preto vhodné využiť pracovné rukavice, odev s dlhším rukávom a náradie s dlhšou násadou.

Čo určite nie?

V záhrade alergika by nemal byť ani klasický trávnik. Dá sa nahradiť výsadbou pôdopokryvnej zelene alebo štrkovou plochou. Nie však plochou vysypanou drvenou kôrou . Tá totiž často obsahuje vlákna a výtrusy húb, ktoré niektorým alergikom spôsobujú problémy.

Mnoho ľudí sa trávnika vo svojej záhrade nedokáže vzdať aj napriek tomu, že patria medzi alergikov. V takomto prípade je ho lepšie aspoň pravidelne nakrátko kosiť. Nikdy by steblá tráv nemali vyrásť príliš vysoko. V zanedbanejšom trávniku sa navyše môžu usídliť ďalšie, pre alergika nebezpečné rastliny. Konkrétne púpavy, sedmokrásky alebo rôzne buriny, ktoré nesmú vykvitnúť.

Nevhodné sú aj momentálne trendové kvetinové lúky, ktorých súčasťou je nielen množstvo kvitnúcich lúčnych rastlín ale aj tráv. Ak obľubujete kvitnúce trvalky a ste alergik, mnohých najkrajších druhov sa budete musieť vzdať. Chryzantémy, astry, pupaľky, heléniá, zlatobyľ, klinčeky, monardy, margaréty, rebríčky, krásnoočká, hluchavky, alebo ježibaby budete musieť vo svojom kvetinovom záhone oželieť. Takisto mnohé druhy okrasných tráv a tiež ruže s intenzívne voňajúcimi kvetmi alebo aj tradičné konvalinky. Z cibuľovín nie sú do záhrad alergikov vhodné ľalie.

Vyhnúť sa treba aj výsadbe okrasných krov a stromov s intenzívne voňajúcimi kvetmi. Konkrétne pajazmínu, orgovánu, budleji, vtáčiemu zobu, dráču, baze, popínavej vistérii alebo zimolezu.

Z letničiek zasa môžu alergika ohrozovať na peľ bohaté kvety slnečnice, nechtíkov, aksamietnice, povojníka, muškátov alebo hrachora. Veľa pre alergikov problematických rastlín nájdete aj medzi bylinkami. Súčasťou bylinkových záhonov by napríklad nemala byť palina alebo echinacea.

Pri zakladaní živých plotov uprednostnite tvarované formy a vždy dôkladne vyberajte aj vhodné dreviny. V blízkosti alergikov by nemal rásť živý plot z vtáčieho zobu (Ligustrum vulgare). Ideálnou alternatívou sú aj steny z niektorých popínavých rastlín (plamienok, vybrané kultivary nevoňavých ruží). Brečtan, zimolez a chmeľ však takisto môžu byť zdrojom nebezpečia, do záhrady alergika preto nepatria.

Ak mnohé z týchto rastlín patria k vašim obľúbeným a kvôli peľovej alergii sa ich nechcete úplne vzdať, môžete to urobiť aj inak. Starostlivosť o tieto rastliny prenechajte iným členom rodiny, prípadne odbornej firme. Po pobyte v záhrade sa vždy dôkladne osprchujte a umyte si vlasy. Osvedčilo sa tiež v období najsilnejšej peľovej sezóny mať v záhrade k dispozícii vlhkú rúšku a nosiť dlhé rukávy.

Ideálne pre záhradné práce alebo prechádzky sú bezveterné dni a vždy buď na poludnie alebo popoludní. Peľová záťaž je vtedy nižšia.

Spektrum rastlín, ktoré môžu byť spúšťačmi problémov je široké. Vyraďte aj jedovaté alebo dráždivé rastliny, hoci sa vám páčia ich kvety. Niekedy totiž stačí aby sa na citlivú pokožku dostala šťava z poranených stoniek týchto rastlín (mliečniky, iskerníky, prilbica).

Čomu dať prednosť?

V záhrade alergika sa môže objaviť viac rastlín, ktoré sú okrasné listom. Ponuka je už obrovská a vybrať sa dá z množstva zaujímavých druhov na slnečné aj polotienisté miesta. Listy môžu pútať svojou farebnosťou, tvarom, veľkosťou alebo štruktúrou. V premyslených kombináciách dokážu tieto druhy plnohodnotne nahradiť kvitnúce rastliny.

Zvoliť môžete namiesto tradičných a bohato kvitnúcich viac tvarovaných drevín, ktoré nekvitnú. Osvedčenou voľbou sú aj vždyzelené listnáče, vďačná je napríklad skimia alebo aukuba a tiež niektoré ihličnany. Prednosťou väčšiny ihličnanov je, že pomáhajú dezinfikovať a čistiť vzduch.

Ak obľubujete nízke kvitnúce rastliny, skalničky a kobercovito rastúce trvalky, môžete im vo svojej záhrade dať prednosť. Ich peľ sa totiž sústreďuje len v ich okolí, často veľmi nízko nad pôdou, nedostáva sa vyššie a preto neohrozuje.

Z ďalších okrasných rastlín, ktoré neublížia, možno vsadiť na hortenzie, vajgéliu, magnólie, dulovec, trojpuk, ibištek, tavoľníky, zlatovku, kaliny, okrasné ríbezle a ďalšie. Z trvaliek na pakosty, veroniky, floxy, astilby, zvončeky,kuklík, maky, laliovky. alchemilky, kocúrnik, orlíčky, nevädze a ďalšie druhy. Z letničiek a dvojročiek zvoľte petúnie a surfínie, netýkavky, železníky, begónie, fuksie, kapucínky, papuľky, sirôtky, nezábudky alebo lobelky.

Hoci jazierka s bohatou výsadbou vodných a pobrežných rastlín nie sú ideálnou súčasťou záhrad alergikov, prúdiaca voda v podobe fontán, chrličov, vodných prepadov a stien môže byť skvelou náhradou. Dynamický vodný prvok skrášli aj menšiu záhradu, osvieži a zvlhčí vzduch, čo alergikov prespieva.

Záhradu alergika je zároveň vhodné rozčleniť na viacero samostatných častí. Tieto bude ešte dobré nenásilne oddeliť a vytvoriť zátarasy, aby došlo k čiastočnému obmedzeniu prúdenia vetra. Ten totiž často roznáša peľ aj zo vzdialenejšieho okolia. Takto môže byť alergik pri relaxovaní uprostred záhrady viac chránený.

Netreba zabúdať, že zdrojom alergénov môže byť aj samotný kompost (nachádzajú sa v ňom často rôzne huby a plesne) a preto do takejto záhrady patrí len uzatvárateľný kompostér.

Napísal: Daniel Košťál
Foto: autor