Je to ako iný svet, doslova raj. Svet silno kontrastujúci a úplne odlišný od toho, ktorý je za vysokými a slnkom rozpálenými múrmi záhrady. Úmorná horúčava sa razom zmení na príjemný chládok, prašné prostredie marrakéšskych ulíc vystrieda sviežosť a zápach typický pre orientálne krajiny nahradí prekrásna vôňa exotických kvetov. Nevidno tu žiaden typický marocký neporiadok, ani nevkus, necítiť stres, dokonca ani pocit nebezpečenstva či neistoty. Od prvej minúty budete presvedčení, že vstupujete do zelenej oázy pokoja, pohody a na miesto, ktoré je nabité neskutočnou energiou a charizmou. Inšpirovať sa tu pre vlastnú záhradu príliš nedá, je tu ale dostatok príležitostí na obdivovanie, oddychovanie či dokonca meditovanie. Prípadne ideálne miesto pre zamilovanú dvojicu.

Exotická rozmanitosť

Autorom tejto prekrásnej, pritom tichej záhrady je umelec a maliar Jacques Majorelle, syn nábytkára Louise Majorelleho z francúzskeho mesta Nancy. Jacques prišiel do marockého Marrakéša pomerne mladý, s cieľom maľovať, inšpirovať sa pri svojej ďalšej tvorbe prostredím aj ľuďmi. Majestátne africké pohorie Atlas, dobre viditeľné aj zo záhrady a aj okolitá krajina mu natoľko učarovali, že sa tu rozhodol usadiť. Po čase sa však okrem maľovania začal venovať aj záhradnému dizajnu, konkrétne sa rozhodol vybudovať si záhradu kde by umiestnil najzaujímavejšie rastliny z rôznych kútov Afriky. V roku 1924 sa mu podarilo zakúpiť pozemok na vtedajšom okraji palmových hájov, neskôr tu začal budovať vilu, spolu s ateliérom. Okolo vysádzal menšie aj väčšie, rozmanité exotické rastliny, ktoré získaval aj vďaka cestám po Maroku, prípadne ďalších afrických krajín. Postupne to boli aj rastliny z krajín a oblastí mimo Afriky a aj z tohto dôvodu sa z neho stal jeden z najznámejších zberateľov rastlín tej doby.

Dômyselné dielo

Talentovaný Jacques Majorelle každú rastlinu precízne umiestnil, uplatňoval tu podobné princípy ako aj pri maľovaní, vytváral obdivuhodné kombinácie a dômyselné kompozície tak, aby to malo význam a hlavne účinok. Budoval zaujímavé priehľady a výhľady, navrhol spleť priamych aj kľukatiacich cestičiek, z ktorých sa aj dnes záhrada výborne spoznáva. Záležať si dal na vytvorení vodných prvkov, sústave vodných nádrží, kanálov a jazierok, ktoré mali poskytnúť útočisko vzácnym vodným rastlinám a zároveň osviežiť vzduch, čo je v tejto horúcej africkej krajine opodstatnené. V záhrade bol vytvorený dômyselný a na tú dobu sofistikovaný zavlažovací systém vďaka čomu sa vysadeným rastlinám výborne darilo. Pri realizácií svojho plánu sa často obracal aj na skúsených záhradníckych odborníkov a botanikov, neustále sa v tejto oblasti vzdelával a konzultoval s majiteľmi iných podobných záhrad. Umelec bol presvedčený, že vytvoril ojedinelé dielo, ktorým sa ale chce tak trochu aj popýšiť. V roku 1947 preto bola záhrada otvorená pre verejnosť a stala sa reprezentatívnym a vyhľadávaným miestom. Jacques mal v roku 1962 ťažkú autonehodu po ktorej sa vrátil do Francúzska. Tu zakrátko zomrel.

Domov módneho návrhára

Kedysi prekrásna záhrada rýchlo pustla a strácala svoj niekdajší lesk. Možno by sa úplne premenila na nevzhľadnú húštinu, nebyť slávneho módneho návrhára Yves Saint Laurenta. Ten pricestoval do Marakkéša, zostal fascinovaný mestom aj atmosférou, záhradu s chátrajúcou vilu kúpil a zrekonštruoval. Spolu s ním tu potom žil aj jeho priateľ, milovník umenia Pierre Bergé. Ich pričinením získala záhrada opäť atraktívnejšiu podobu. Yves Saint Laurent záhradu miloval. Dokonca si prial byť v nej po smrti aj pochovaný. V roku 2008 keď zomrel tu bol preto rozptýlený jeho popol. Na pamiatku mu bol vystavaný aj pamätník v podobe časti antického stĺpa v odľahlejšej časti záhrady. Ducha tohto velikána módy tu cítiť dodnes, vkus a precíznosť tu vidno skutočne na každom kroku. Záhrada sa tak stala nielen miestom stretávania sa záhradných dizajnérov, botanikov, turistov, ale aj milovníkov umenia a módy. Pôvodná vila, čiastočne porastená bujnou južanskou vegetáciou je dnes múzeom s bohatými umeleckými zbierkami. Okrem toho tu funguje predajňa, kde si je možné zakúpiť umelecky hodnotné suveníry.

Typicky modrá

Záhrada čiastočne symetricky ale väčšinou asymetricky riešená bola pôvodne väčšia. Niekde pôsobí usporiadane, na inom mieste divokejšie, nespútane. Symbolizuje jednotlivé kontinenty sveta, nadchýnať sa možno púštnou vegetáciou, o kúsok ďalej sa prechádzať v bambusovom lesíku, pokochať sa pohľadom na rozkvitnuté lekná, alebo zacítiť vôňu živice z majestátnych ihličnanov. Neprehliadnuteľná je v tejto záhrade farebnosť. Okrem žltej, sviežozelenej či červenej alebo hnedej je to hlavne charakteristická, ťažko pôsobiaca kobaltová modrá, pomenovaná po zakladateľovi záhrady (Majorelleho modrá). Modré sú múry záhrady, pergoly, mostíky, fontány, vegetačné nádoby a okraje záhonov, jazierok, dokonca aj záhradné schodíky a odpočívadlá. Dnes ide o jeden z vychytených trendov v záhradnej architektúre. Faktom pritom je, že mnohé rastliny, hlavne kvitnúce tu pred takto farebným pozadím vyniknú oveľa viac. Rastliny sú tu vysadené na záhonoch, ale aj v menších či väčších vegetačných nádobách. Tie pripomínajú antické amfory a dodávajú priestoru útulnú atmosféru. Je to presne tak, ako to bolo za čias zakladateľa záhrady. Záhrada je plná sily, charizmy, prezentuje rozmanitosť rastlinného sveta, rôzne tvary a formy, vône a farby.

Miesto kontrastov

Zároveň je to ale miesto plné kontrastov, kde napríklad vedľa suchomilných kaktusov tryská osviežujúca fontána. Nádherné sú tu hlavne zbierky sukulentov, kaktusov, paliem, bambusov, cykasov, stredomorskej vegetácie, ale aj vodných rastlín, papyrusov, lekien či lotosov. Z chodníkov a relaxačných altánov, lavičiek a výklenkov na sedenia sa otvárajú nádherné pohľady na najkrajšie kúty záhrady, na vodné nádrže so zakvitnutou hladinou, vilu, tajomne pôsobiace detaily aj najzaujímavejšie rastliny. Niektoré tu rastú od založenia a s pribúdajúcim vekom je ich vzhľad príťažlivejší. Údajne vždy tu niečo kvitne a prekvapuje...Človek sa tu dokáže stratiť na celé hodiny, uniknúť, túlať sa, pozorovať, alebo možno aj so skicárom v ruke niečo tvoriť. Je tu na to ideálna atmosféra, priateľská a pohodová. Hlavne nezabudnuteľná.

Daniel Košťál
Foto: autor a Shutterstock.com