Bylinky sa v záhradách pestujú už stovky rokov a táto tradícia pochádza zo starých kláštorných záhrad. Stredoveké bylinkové záhony boli natoľko dokonalé a atraktívne, že sa nimi aj v súčasnosti inšpiruje moderná záhradná architektúra. Tá ich spája nielen s ďalšími úžitkovými rastlinami (napríklad zeleninou) ale aj s rastlinami okrasnými, trvalkami, letničkami, drevinami, ružami či cibuľovinami. Vytvorené kombinácie sú neraz celoročne príťažlivé, postarajú sa v záhrade nielen o zaujímavú farebnosť ale aj vône. Pestovanie byliniek je typické pre vidiecke záhrady, no zaujímavé efekty dokážu vytvoriť aj v záhrade modernej mestskej. Pokiaľ vo vidieckej záhrade je na mieste rozmanitosť druhov a vytváranie zmiešaných bylinkových záhonov, v záhrade mestskej vynikne použitie menšieho množstva a farebne výraznejších rastlín, ktoré môžu byť vysadené každá v rámci väčšej alebo menšej plochy, ideálne geometrického tvaru. Tieto plochy môžu byť v danom priestore aj viackrát zopakované čím sa docieli príjemný harmonický efekt. Veľmi dobre sa väčšine byliniek darí aj vo vegetačných nádobách. Tieto by ale mali byť priestrannejšie a na pestovanie je potrebné použiť špeciálny bylinkový substrát. Pri pestovaní v nádobách ale nikdy nezíska bylinka tak atraktívny vzhľad a vlastnosti aké by mala na záhone. Neraz ide aj o krátkodobú záležitosť. Bylinkám sa zásluhou ich pestovateľskej nenáročnosti bude dobre dariť aj na extrémnejších miestach napríklad na veľmi slnečných, veterných a suchších miestach, na svahoch, na strešných záhradách, v átriách, v kamenistej pôde, v užších záhonoch. Efektné sú vysadené okolo chodníkov kde pri prechádzaní a dotyku človekom uvoľnia príjemnú arómu. Menej sa hodia na výsadby v okolí jazierok a umelých potokov, dariť sa im nebude ani v pôde zamokrenej, v tieni a v susedstve plytkokoreniacich drevín.

V eko kvalite
V poslednej dobe narastá obľuba pestovania byliniek aj v súvislosti s rozmachom ekologického záhradníčenia. Ak sú totiž bylinky v záhrade správne rozmiestnené a skombinované pôsobia dekoratívne, prevoňajú priestor a zároveň chránia okolité rastliny pred agresívnymi škodcami a aj niektorými chorobami. V záhrade potom nie je potrebné aplikovať chemické postreky, alebo nie v tak intenzívnom rozsahu. Ideálnou bylinkou je v tomto prípade levanduľa či saturejka. Rozrastené bylinky tiež dokážu odpudiť dotieravý hmyz čo je oceniteľné hlavne vtedy, ak sú vysadené v blízkosti terás a odpočívadiel. Spoľahlivým odpudzovačom je rozmarín, dobre zafunguje aj mäta, levanduľa, z exotických rastlín eukalyptus. Bylinky lákajú aj užitočný hmyz, ktorý je hlavne v ekologických záhradách mimoriadne prospešný. Najväčším lákadlom je okrem levandule, pamajorán či šalvia. Čerstvé bylinky sú oceniteľné aj pri varení, takisto padnú vhod pri záhradnom grilovaní. Pripraviť si z nich možno rôzne liečivé čaje, kúpele či zábaly.

Čo nesmie chýbať
Ponuka byliniek jeuž mimoriadne široká. Okrem klasiky o pozornosť žiadajú aj bylinky menej známe, takmer zabudnuté (štaveľ, potočnica), prípadne bylinky exotické, ktoré ale nie je u nás možné pestovať celoročne vonku. Z menej známych byliniek je čoraz obľúbenejšie pestovanie alojzie (Lippia citriodora), perily (Perilla frutescens), boráku (Borago officinalis) či slamihy (Helichrysum italicum). Vyskladať si paletu byliniek v záhrade je najlepšie podľa účelu ktorý by mali spĺňať. Ten kto veľa a rád varí využije zo záhrady petržlen záhradný (Petroselinum crispum), pamajorán obyčajný (Origanum vulgare), saturejku záhradnú (Satureja hortensis),šalviu lekársku (Salvia officinalis), rozmarín (Rosmarinus officinalis), ligurček (Levisticum officinalis),pažítku (Allium schoenoprasum), dúšku tymianovú(Thymus vulgaris), z jednoročných byliniek bazalku (Ocimum basilicum), koriander (Coriandrum sativum) či kôpor (Anethum graveolens). Ideálne je sa riadiť rozmermi záhrady, nie je dobré záhradu bylinkami preplniť. Skôr by ju mali nenásilne doplniť. Vo všeobecnosti stačí mať z každej bylinky jeden exemplár a ideálne tento podľa potreby obnovovať. Mätu, medovku, rumanček, repík, šalviu, nechtík alebo yzop je najlepšie pestovať vtedy, ak ich listy či kvety budú používané na prípravu rôznych liečivých prípravkov. Lístky mäty a medovky, rovnako aj mladé kvety levandule sa dajú uplatniť aj pri príprave a zdobení dezertov či miešaných nápojov. Levanduľa (Lavandula angustifolia), alchemilka (Alchemilla mollis), pamajorán, echinacea či rôzne pestrolisté kultivary šalvie efektne doplnia záhony s rôznymi okrasnými rastlinami. Výborné je spojenie ruže s levanduľou, vlhkomilná alchemilka krásne olemuje chodníky, alebo porastie breh jazierka, pamajorán efektne doplní zmiešaný kvetinový záhon. Pokiaľ na záhony sa hodia aj bylinky vyššie, k chodníkom skôr druhy s kompaktnejším rastom. Na strešné záhrady sa hodia bylinky nižšie a ideálne s farebnejším (striebristým) olistením.

Základ úspechu
Bylinky nepotrebujú veľkú záhradu. Vypestovať si ich možno aj na malom priestore a spolu s niečím. Mnohé sa dajú pestovať medzi zeleninou, alebo ako záhonové lemy. Väčšina byliniek, najmä tie, ktoré majú pôvod v Stredomorí potrebuje slnečné miesto, teda situovanie na južnej alebo východnej strane. Čím viac slnka budú bylinky mať, tým budú aromatickejšie a aj viac zakvitnú. Ideálna je blízkosť terasy alebo domu. Len málo byliniek si žiada polotieň (mäta, pažítka, medovka). Rovnako je to aj s pôdnou vlhkosťou. Mäta, petržlen, pažítka ale aj medvedí cesnak potrebujú vlhkejší substrát. Naopak bylinky obľubujúce slnko si žiadajú suchší, pokojne aj kamenistý či piesočnatý, mierne výživný priepustný substrát. Prínosná je blízkosť kameňov, ktoré kumulujú teplo a prehrievajú substrát. Bylinky sa za to odmenia atraktívnejším vzhľadom. Z tohto pohľadu sú tieto rastliny mimoriadne vhodné aj na výsadbu momentálne trendových štrkových plôch a kamenných múrikov. Bylinky je najlepšie vysádzať s koreňovým balom, možné je to počas celého vegetačného obdobia. Jarná a skorá jesenná výsadba sa však ukazujú ako najviac vhodné. V tomto období si aj možno rozmnožiť staršie bylinky delením trsov. Po výsadbe je potrebné rastliny zaliať, neskôr po zakorení potreba pravidelného zavlažovania odpadá. Prihnojovanie potrebné nie je, na podporu rastu sa ale dajú využiť rôzne rastové aktivátory na prírodnej báze. Dôležité je bylinky pravidelne strihať vďaka čomu si udržia atraktívny vzhľad. Po pár rokoch pestovania sa tiež vyplatí staršie trsy zmladiť nakoľko s vekom sa produkcia silíc a aromatických látok znižuje. Zabúdať netreba ani na to, že nie všetky bylinky sú trváce a teda ich bude potrebné každoročne na jar vysádzať znova (bazalka, perila, borág). Ďalšie (napríklad alojzia, eukalyptus) aj trváce sú, avšak potrebné ich na zimu bude premiestniť do svetlej a bezmrazovej miestnosti.

Pripravil: Daniel Košťál
Ilustračné foto: autor