Pestovanie vlastnej zeleniny je čoraz obľúbenejšie. Zeleninové hriadky sa už  objavujú aj v novších záhradách. Na čo pri pestovaní nezabudnúť?

 

zeleninova uvod


Ako začať s pestovaním zeleniny a získať prvú chutnú úrodu? Aké druhy a odrody vybrať? Ako usporiadať a vytvoriť zeleninovú záhradu tak, aby zároveň reprezentovala? Odpovede na tieto a ďalšie pestovateľské otázky zrejme získate postupne aj vďaka vlastným skúsenostiam. Pokúsime sa však vaše prvé kroky pri pestovaní zeleniny správne nasmerovať.


Ako začať?


Hoci sa to nezdá, pestovanie zeleniny je už v tomto období v plnom prúde. Už počas februára a marca totiž treba vysiať v skleníku do debničiek s výsevným substrátom osivo paprík, zeleru a baklažánu. Ak nemáte k dispozícii skleník, môžete na umiestnenie debničiek s výsevmi využiť svetlý a širší okenný parapet alebo verandu, zasklený balkón či zimnú záhradu. V marci je príležitosť vysiať do skleníka aj osivo rajčín, prípadne hlúbovín, napríklad kalerábu, brokolice alebo skorého karfiolu. Keď už máte prvé pestovateľské skúsenosti s hlúbovinami za sebou, pridajte v tomto roku k tradičným druhom napríklad aj toskánsky kel, ktorý vyniká zaujímavými chuťovými vlastnosťami. Hlúboviny, ale napríklad aj reďkovku, špenát či ľadový šalát, môžete vysiať počas marca aj do pareniska. Nezabudnite ani na pór, a to aj na letný a zimný.


Akonáhle sa oteplí a trochu zohreje pôda, už v marci si môžete na pripravené hriadky v záhrade vysiať do riadkov hrach (osivo treba vopred namočiť do vody) a mrkvu, neskôr aj petržlen, špenát a reďkovku. Vyskúšať môžete aj netradičný čierny koreň alebo bôb. Tieto rastliny ešte využijú zimnú vlahu a obvykle rýchlo vyklíčia.


V apríli nezabudnite na záhony vysievať okrem mrkvy, petržlenu a reďkovky napríklad aj paštrnák, v druhej polovici až koncom mesiaca máte ideálnu príležitosť vysiať si osivo uhoriek (taksito ho treba namočiť na pár hodín do vody), tekvíc a patizónov, takisto aj kríčkovú alebo popínavú fazuľu.


Oplatí sa však vyskúšať aj niečo úplne iné, než je bežné. A to hlavne vtedy, ak nie ste pestovateľ začiatočník. Skvelý je napríklad fenikel alebo mangold, ktorý si môžete vysiať priamo na pripravené záhony alebo kučeravý kel, ktorý nielenže dobre na hriadke vyzerá ale zároveň poskytuje veľký úžitok. Čoraz obľúbenejšia je aj cvikla, pre ktorú si určite nájdite miesto. Perspektívny je aj cícer. Klasikou je aj kôpor, jeho vňať budete mať k dispozícii z výsevov v marci alebo apríli.

 

zeleninova 5


Výsadba priesad


Predpestované a otužené priesady skorých hlúbovín, teda karfiolu, brokolice, kapusty, kelu a kalerábu si môžete vysadiť v druhej polovici apríla na dôkladne pripravené slnečné záhony so zeminou, ktorá má drobnohrudkovitú štruktúru. Rovnako si môžete vysadiť aj sadenice šalátu. Priesady pre istotu zakrývajte na noc bielou netkanou textíliou.


Začiatkom mája sa už v teplejších polohách dajú vysádzať predpestované priesady zeleru, pokračovať vo vysádzaní hlúbovín a šalátov. V polovici mája je čas pustiť sa aj do vysádzania sadeníc teplomilnej zeleniny, teda paprík, rajčín, baklažánov, uhoriek, melónov, cukiet a tekvíc. Rozsadiť bude treba aj pór z pareniska, prípadne vňaťový zeler.


Okrem sezónnych zeleninových druhov myslite pri koncipovaní zeleninovej záhrady aj na tie trváce. K takýmto patrí špargľa, rebarbora, chren, artyčoka, pažítka alebo ligurček, ktorý už patrí viac medzi bylinky. Určite sa vám zíde. 


Keď ste jednotlivé druhy zelenín nestihli predpestovať, v apríli a máji si môžete napríkald na trhovisku alebo v záhradníctve zadovážiť priesady, ktoré vysadíte. Vždy zohľadnite odporúčané termíny výsadby a nároky jednotlivých druhov.

 

zeleninova 3


Zabudnite na nudné záhony


Rozmanitosť a atraktívnu pestrosť vnášajú do zeleninovej záhrady rôzne rastové formy zeleninových druhov (trsovito rastúce, kríkovité, rozložité alebo popínavé), na farebne nápadnejšie a aj netradičné odrody a ani na kvitnúce rastliny, najmä letničky. Mnohé, ako napríklad aksamietnica, nechtík, slncovka, rezeda alebo kapucínka majú schopnosť ozdravovať pôdu, niektoré dokonca odpudzujú škodce. A tiež z nich pravdepodobne využijete kvety, ktoré sú väčšinou jedlé. Nezabudnite ani na bylinky, na saturejku, mätu, bazalku, majorán, tymián, borák alebo šalviu. Sú vďačnými spoločníkmi zeleniny a využijete ich aj pri varení. Zmiešané úžitkové hriadky sú momentálne veľkým hitom.


Vo všeobecnosti je tiež dobré mať v rámci zeleninových záhonov zastúpené druhy s kratším vegetačným obdobím (predplodiny), napríklad hrach, špenát, šalát alebo reďkovku a tie s dlhším vegetačným obdobím (zeler alebo plodová zelenina). Po zbere zeleniny s kratším vegetačným obdobím môžete na uvoľnené záhony v lete vysiať alebo vysadiť ďalšie zeleninové druhy pričom ale opäť zistite, či daná predplodina je vhodnou aj pre práve vysádzaný druh.

 

zeleninova 1


Dôležité pravidlá


Pri pestovaní zeleniny treba dbať na niektoré pravidlá. Najdôležitejšie je nepestovať jeden druh zeleniny každý rok na tom istom mieste. Hoci to niekedy láka, nie je to ideálne. Lepšie je zeleninové druhy striedať, čiže vždy vybrať rastlinu z inej čeľade a s inými rastovými charakteristikami. Vo všeobecnosti platí, že na danom mieste by ste rovnakú rastlinu mali pestovať až za tri roky. Tým zabránite napríklad vyčerpaniu živín z pôdy a obmedzíte výskyt chorôb a škodcov. Oplatí sa niekde si poznačiť, čo ste v danom roku na konkrétnej hriadke pestovali. Uľahčí vám to ďalšie plánovanie. Snažte sa dbať aj na to, aby ste vždy vytvárali vhodné kombinácie. Nie všetky zeleninové druhy sa spolu znesú. Lepšie je si preto overiť čo s čím sa dobre znáša a čo by naopak nemalo byť na jednom záhone spolu. Známe je osvedčené spojenie kukurica, fazuľa a tekvica. Vyskúšajte ho už v tomto roku.


Pri pestovaní zeleniny sa tiež môžete stretnúť s pojmami prvá, druhá a tretia trať. Označuje to roky, ktoré uplynuli od vyhnojenie pôdy organickými hnojivami. Do prvej trate patria zeleninové druhy, ktoré sú najnáročnejšie na živiny, teda napríklad plodová zelenina ale aj zeler či pór. Zeleninou tretej trate sú napríklad strukoviny, ktoré nepotrebujú až tak veľa živín. V druhej trati je koreňová zelenina, cibuľoviny, šaláty, či iná listová zelenina. Každoročne na jeseň teda dôkladne vyhnojte len jednu časť zeleninovej záhrady a na nej v nasledujúcej sezóne pestujte zeleninu prevej trate. Budete milo prekvapení bohatou úrodou.

 

zeleninova 7


Väčšina zeleninových druhov žiada slnečné miesta, s priepustnou, výživnou a kvalitne do hĺbky skyprenou pôdou. Nevhodné na pestovanie zeleniny sú zmáčané a štrkovité pôdy, tienisté alebo veľmi tmavé miesta a tiež tie pod plytko koreniacimi drevinami.


Dôležité je tiež vedieť, či zelenina, pre ktorú sa rozhodnete znáša čerstvo vyhnojené pôdy. Mnohým druhom to totiž prekáža. Pri tých druhov, ktorým to prospieva je treba pôdu pred výsadbou včas kvalitne vyhnojiť. Pri pestovaní zeleniny a dopĺňaní živín iste oceníte aj vlastný kompost. Preto by mal byť kompostér bežnou súčasťou zeleninových záhrad.

 

zeleninova 4


Na pestovanie zeleniny sa hodí bežný alebo vyvýšený záhon. Neodporúčam pestovať veľké množstvá zeleniny. Ideálne toľko, aby ste mali k dispozícii na varenie a priamu konzumáciu. Pestovanie zelenín vo veľkých množstvách do zásoby nedáva až tak veľký význam, dnes si už môžete čerstvú zeleninu a to aj v biokvalite zaobstarať veľmi jednoducho. No a pokiaľ ide o konkrétne odrody zelenín, často vám nezostáva nič iné len skúšať alebo sa spoľahnúť na odporúčania. Samozrejme dôležité je sa vždy vopred oboznámiť s charakteristickými vlastnosťami jednotlivých zeleninových odrôd.

 

Napísal: Daniel Košťál
Foto: Shutterstock. com

Pin It