sklenikSkleník je vždy dobrou investíciou, ale už na začiatku si treba dobre premyslieť na čo by mal slúžiť. Skleník nie je lacnou záležitosťou, treba preto vždy dôkladne zvážiť či sa oplatí doň investovať. V ponuke je už na rozdiel od minulosti množstvo typov.

 

Ak je cieľom vypestovať v dostatočnom predstihu prvú jarnú zeleninu a v lete vybranú zeleninu, postačiť môže aj lacnejší fóliovník. Ak je snahou vytvoriť priestor pre zimovanie exotických rastlín, prípadne rozmnožovanie, alebo pestovanie rozmanitého rastlinstva, skleník je oveľa lepším riešením. Oceniteľné je hlavne to, že skleník výrazne predlžuje pestovateľskú sezónu. Tá sa môže začať vo vykurovanom skleníku začiatkom roka a skončiť koncom jesene, niekedy v novembri.

 

Široké možnosti využitia

 

Skleník môže byť vykurovaný, alebo aj nevykurovaný. Prvá možnosť je vždy vhodnejšia. Majiteľ vykurovaného, samostatne stojaceho skleníka totiž môže záhradníčiť prakticky už počas zimy, keď je ešte vonku nevľúdne a mrazivo. Zberať prvú úrodu zeleniny dokáže v oveľa väčšom predstihu než ostatní záhradkári, ktorí skleník nemajú. V skleníku, kde sú vytvorené optimálne teplotné pomery sa dajú vypestovať kvalitné priesady nielen zeleniny, ale aj kvetín- hlavne letničiek, byliniek a tiež nové okrasné rastliny napríklad z odrezkov. Takýto skleník sa tiež môže stať zimoviskom pre exotické rastliny v nádobách, ktoré počas leta krášlia okolie domu. V tomto prípade bude stačiť temperovaný skleník. Najdôležitejšou požiadavkou je, aby v ňom nemrzlo. Za určitých predpokladov je celoročne (s výnimkou horúceho leta) vykurovaný skleník využiteľný aj na celoročné pestovanie rastlín pôvodom z trópov a subtrópov a na umiestnenie väčších botanických zbierok (napríklad kaktusov a sukulentov). Nevykurovaný skleník dobre poslúži v lete pri pestovaní teplomilnej zeleniny – paprík, uhoriek, baklažánov či rajčín. Na predpestovanie priesad však príliš vhodný nebude.

 

Tip autora:
Skleník vždy treba materiálovo, farebne aj celkovou konštrukciou zladiť so štýlom domu a záhrady kde je situovaný, tak aby vznikol jeden harmonický celok.

 

Svetlo a svetové strany

 

Dôležitý a často podceňovaný je aj správny výber miesta pre skleník na pozemku. Najvhodnejšie je preň najsvetlejšie miesto v záhrade. V žiadnom prípade nesmie na skleník dopadať tieň vyšších budov, pergol, altánov, záhradných domčekov, vysokých živých plotov, či stromov a mohutnejších krov. Rovnako nie sú pre skleník vhodné otvorené priestranstvá, pretože tieto sú príliš vystavené vetru. Obvykle je potom v takomto skleníku chladnejšie aj keď sa vykuruje a náklady na nevyhnutné energie sú podstatne vyššie. Skleníky nepatria ani do mrazových kotlín. Ideálna je poloha východ – západ, alebo sever - juh. To zaručí dostatok slnečného svitu v zime aj skoro na jar keď slúži na predpestovanie priesad. Efektívne (aj z hľadiska úspor energie) môže byť situovanie skleníka k južnej strane domu. Dokonca s ním môže byť aj spojený. Takéto skleníky už môžu mať charakter zimnej záhrady.

 

Tvar, konštrukcia a materiály

 

V záhradných centrách a aj v internetových obchodoch je v súčasnosti v ponuke veľké množstvo rôznych typov skleníkov, z rôznych materiálov a v rodlišných cenách. Siahnuť po najlacnejšej variante sa určite nevypláca. Rozdiely medzi značkovými a lacnými skleníkmi sú často obrovské a dajú sa rozpoznať ešte pri kúpe. Lacný skleník má obvykle konštrukciu, ktorá vydrží veľmi málo, len zopár rokov, naopak drahší sa vyznačuje konštrukciou trvácnejšou, ktorá potom v konečnom dôsledku šetrí čas (nie je potrebná žiadna údržba) aj peniaze. Pre pestovanie zeleniny je vhodné zvoliť samostatne stojace skleníky so sedlovou strechou (dva bočné záhony a chodník uprostred), s výškou minimálne 1,5 metra, šírkou 2,5 metrov a plochou od 3-50 metrov štvorcových. Pre bežné záhrady sa považuje za optimum plocha 10 metrov štvorcových s dvoma vetracími oknami. Vždy platí, že čím je skleník väčší, tým lepšia klíma v ňom bude. Príliš malé skleníky môžu byť z tohto pohľadu najmenej vhodné. Veľké množstvo svetla vniká do skleníka s oblúkovitou strechou a tieto sú vhodné do moderne riešených záhrad. Skleníky atypické - šesťuholníkové, kruhové či pyramídové sú síce v záhrade príťažlivé avšak na pestovanie zeleniny najmenej vhodné. Hodia sa len na pestovanie okrasných rastlín.

 

Typ konštrukcie

 

Pokiaľ ide o konštrukciu, najviac sa v súčasnosti využívajú konštrukcie hliníkové, alebo oceľové. Prirodzene pôsobiaca a aj najviac oku lahodiaca je drevená konštrukcia, dýchajúca nostalgiou dávnych čias. Je to riešenie mimoriadne vhodné do vidieckeho prostredia. Nevýhodou sú vyššie nároky na pravidelnejšiu údržbu. Pri voľbe dreva je preto nevyhnutné prihliadať pri výbere na kvalitu samotného dreva. Ideálne a najtrvácnejšie je tvrdšie drevo z tropických drevín – osvedčený je napríklad céder. Drevo ako konštrukcia je vždy finančne náročnejšie, s tým treba počítať. Má ale neporovnateľne lepšie izolačné vlastnosti ako hliník. Ten zasa lepšie odoláva nepriaznivým poveternostným vplyvom. Praktické môže byť tiež modulárne riešenie, ktoré umožňuje podľa potreby skleník predĺžiť.

 

Potrebné základy

 

Dôležité a rovnako často podceňované sú aj základy skleníka. V prípade využívania skleníka aj počas zimy treba vytvoriť stabilné tehlové alebo betónové obvodové základy. Tieto by mali byť hlboké aspoň 80 centimetrov. Základy skleník stabilizujú a tepelne zaizolujú. Ani výber zasklenia netreba podceniť. Sklo je klasikou - aj keď ustupujúcou. Prepustí najviac svetla avšak listy rastlín v jeho blízkosti môžu byť v lete silne poškodzované. Potrebné pri voľbe skla bude myslieť na tienenie. Alternatívou skla sú polykarbonátové dosky, väčšinou dutinkový variant. Tieto dosky môžu mať rozličnú hrúbku- obvykle 4-6 mm. Ich výhodou je nižšia hmotnosť, vyššia trvácnosť a oceniteľné sú aj výborné izolačné vlastnosti. Ide o materiál, ktorý je lacnejší ako sklo. V porovnaní s ním, cez plast prechádza svetlo rýchlejšie. Nevýhodou plastov je zasa časté znečisťovanie, čo môže znamenať nežiaduce zníženie prísunu potrebného svetla do skleníka. Polykarbonát rozptyľuje svetlo rovnomerne a obvykle ani nie je nutné tienenie takto zastrešeného priestoru. V ponuke trhu sú aj skleníky, kde sú skombinované oba materiály. Pokiaľ ide o voľbu stien, tieto môžu byť šikmé, alebo rovné, pričom v prípade rovných je priestor skleníka možné využiť lepšie. Šikmé steny sú zasa zárukou lepších svetelných pomerov vo vnútri. Netreba podceniť ani výber vstupných dverí – tieto by mali byť širšie (dvojkrídlové), aby sa v prípade potreby dalo vojsť dnu s fúrikom.

 

Praktické súčasti skleníkov
- umelé osvetlenie – podporuje rast, rastliny pôsobia atraktívnejšie, vitálnejšie, úroda je bohatšia a kvalitnejšia
- ventilátor – vďaka nemu nebude v lete v skleníku príliš horúco, nahradí ho aj dômyselný vetrací systém
- vetracie okná – zaručia optimálnu cirkuláciu vzduchu, vo všeobecnosti 10% plášťa majú tvoriť otvárateľné okná
- vlhkomer a teplomer – informuje o aktuálnej teplote a vlhkosti vzduchu
- pracovný stolík – poslúži pri príprave priesad, presádzaní, je vhodný aj na uloženie náradia či črepníkov
- tieniace rohože, alebo nátery –padnú vhod hlavne počas horúcich letných mesiacov
- veľkoobjemová nádoba na vodu –odstáta voda je na zálievku v skleníku najviac ideálna. V nádobe sa dajú pripravovať aj hnojivé zálievky a rastlinné ošetrujúce výluhy
- vyvýšené záhony, závesné regály, police – uľahčujú prácu, šetria priestor a umožňujú rozložiť črepníky a debničky s rastlinami

 

Daniel Košťál
Foto: autor

Pin It