papradeNepútajú kvetmi, na obdiv vystavujú svoje listy a bohato rozrastené trsy. Ich pôvodným domovom sú síce trópy, no dariť sa im pri splnení niekoľkých požiadaviek bude aj v bytových podmienkach.


Papraďorasty sú prispôsobivé izbové rastliny s dekoratívnymi listami, v tých najkrajších zelených odtieňoch. Svoju pravú krásu odhalia len vtedy ak im v byte bude vyhradené správne miesto a poskytnuté to, čo nevyhnutne vyžadujú – svetlo, teplo a vlhko. Sortiment papraďorastov sa v poslednom období rozrástol o nové a zaujímavejšie druhy. V ponuke sú okrem klasiky, nenáročné druhy a tiež nové kultivary prispôsobené bytovým podmienkam. Rovnako aj tie, ktoré potešia milovníkov botanických kuriozít a najmä vlastníkov skleníkov a zimných záhrad.

 

Kde vyniknú?

 

Papraďorasty môžu byť v byte umiestnené na stolíkoch, kvetinových stĺpoch, na schodištiach, poličkách, komodách, v závesných vegetačných nádobách, v okenných skleníčkoch a izbových vitrínach. Pri výbere konkrétneho druhu je potrebné uvedomiť si aké podmienky daný byt poskytuje. Pre suchšie panelákové byty sa bude najlepšie hodiť nefrolepka (Nephrolepis exaltata), ktorá sa dokáže v ideálnych podmienkach rýchlo a pekne rozrásť. Naopak krídeľnica (Pteris cretica), adiant (Adiantum) alebo pelea (Pelea rotundifolia) už vyžadujú vyššiu vzdušnú vlhkosť, ktorú je obvykle problém docieliť napríklad v panelákovom byte. Ide totiž o druhy pôvodom z tropických dažďových pralesov a okrem vyššej vlhkosti vzduchu aj substrátu uprednostnia aj vyššiu teplotu. Existujú aj také papraďorasty, ktorým vyhovuje chladnejšie prostredie a to dokonca viac ako prekúrená miestnosť. Pokiaľ ide o svetlo, niekoľko druhov izbových papraďorastov toleruje aj menej svetla, väčšina však dobre porastie na svetlom alebo polotienistom mieste. Vybrané druhy ako napríklad papraďovec (Cyrtomium falcatum) sa uspokoja dokonca s chladným a tmavým vestibulom či chodbou.

 

Nebezpečné výtrusy

 

Papraďorasty majú aj menšiu nevýhodu. O tej by mali vedieť najmä alergici. Tieto nádherné rastliny totiž charakterizuje aj obrovská produkcia jemných výtrusov ( vytvárajú sa v zaujímavých obrazcoch na spodnej strane listov). U citlivejších ľudí môžu vyvolať nepríjemné alergické reakcie. V súčasnosti sa však už viac začínajú predávať kultivary, ktoré vytvárajú menej výtrusov alebo ich v bytových podmienkach nevytvoria vôbec. Výtrusmi sa papraďorasty aj rozmnožujú, teda žiadne kvety ani semená nevytvárajú. V domácich podmienkach je však pokus o rozmnoženie výtrusmi väčšinou neúspešný. Pomerne jednoducho sa však papraďorasty dajú rozmnožiť delením starších trsov, prípadne novými rastlinami, ktoré sa tvoria na dlhších výhonkoch niektorých druhov.

 

Čo si vybrať z ponuky?

 

Najčastejšie sa v súčasných bytoch pestujú nefrolepky. Obľúbené sú pre svoj bujný rast, schopnosť prispôsobiť sa a je možné povedať, že v porovnaní s inými druhmi papraďorastov nie sú až tak pestovateľsky náročné. Nefrolepky najlepšie rastú v kúpeľniach, takisto na chodbách a v pevných závesných nádobách. Ideálna pre ne je teplota okolo 15ºC, rozptýlené svetlo až polotieň. Nikdy nesmú byť vystavené na priamom slnku. Pokiaľ je to možné, rastlinu je treba umiestniť tak, aby sa s ňou veľmi nehýbalo. To je totiž predpoklad jej bujného vzrastu a reprezentatívnejšieho vzhľadu. Nemala by prekážať pri prechádzaní ani nijak inak obmedzovať. Samozrejme aj keď toleruje najlepšie zo všetkých izbových papraďorastov suchší vzduch, pri vyššej vlhkosti má krajšie listy. Okrem nefrolepiek sa v súčasných bytoch pestuje aj sleziník (Asplenium nidus). Jeho nádherne sviežozelené jazykovité celistvé listy vytvárajú v črepníku zaujímavé hniezdo. Práve tento tvar najrýchlejšie dosiahne rastlina vtedy, ak umiestnená v svetlej kúpeľni (kde je vyššia vzdušná vlhkosť). V poslednom období sa v ponuke kvetinárstiev objavil aj atraktívnejší sleziník s kučeravými listami (Asplenium antiguum „Osaka“), ktorý vnáša do bytu veselú a exotickú náladu. Sleziník je v porovnaní s nefrolepkou viac náročný na teplo a vlhko, znesie však aj menej svetla. Približne podobné nároky ako sleziník má aj jemnolistý adiant. Ten však často v moderných bytoch živorí a dôvodom je práve suchší vzduch, ktorý neznáša.

 

Závesné nádoby

 

Z ďalších druhov sú do súčasných bytov vhodné krídeľnice (Pteris cretica), ktoré sa vyznačujú voľne visiacimi trsmi najprv priamych a potom oblúkovito hlbokodelených listov, alebo podobné sladiče (Polypodium aureum), ktoré majú zasa zaujímavé tmavšie listy a plazivé korene. Zaujímavá je aj pelea (Pelea rotunfifolia), ktorá pochádza z Nového Zélandu. Jej hlbokodelené papraďovité drobnejšie listy voľne prevísajú nad okraj črepníka, lepšie pokiaľ je tento menší, prípadne závesný. V závesnom črepníku niekde v svetlej a vlhkej kúpeľni sa bude výborne dariť aj extravagantne pôsobiacemu parohovcu (Platycerium bifurcatum), ktorý sa však smie poliať až vtedy keď substrát úplne vyschne. Netreba zabudnúť ani na rebrovku (Blechnum gibbum), ktorá vyniká hlboko pravidelne delenými kožovitými listami. Tento druh vytvára nádherný hustý trs, po čase sa mu dokonca vyvinie krátky šupinatý kmeň. Viac ako do bytu sa rebrovka hodí na pestovanie vo vykurovaných zimných záhradách.

 

Ako sa vyhnúť chybám pri pestovaní

 

Okrem rozptýleného svetla (prípadne polotieňa) žiadajú takmer všetky interiérové papraďorasty dostatočne vlhký vzduch. Vďaka nemu sa vytvoria nádherne vyzerajúce a zdravé listy. Potrebný je aj vždy mierne vlhký substrát. Ten ale nikdy nesmie byť studený. Aj preto je dobré ak teplo rastline prichádza zospodu. Základom úspechu je dopriať rastlinám vyššiu vlhkosť vzduchu. Papraď možno umiestniť do blízkosti izbovej fontánky, prípadne je dobré jednotlivé listy denne postrekovať odstátou mäkkou vodou s izbovou teplotou. Osvedčilo sa aj pravidelné osprchovanie (pri menších exemplároch) a umiestňovanie na podložku so zvlhčovacími kamienkami.. Nebezpečné pre izbové papraďorasty je poludňajšie slnko ale aj celodenný úpal. Slnko papraďorasty znesú ráno keď ešte nemá takú intenzitu. Ideálne pre tieto rastliny sú svetlé severné, východné ale aj západné okná. Pri samotnej zálievke je zasa treba dať pozor na to, aby substrát nebol ani preliaty ani úplne preschnutý (to toleruje len parohovec). Voda na zalievanie papraďorastov by mala byť odstáta a pokiaľ možno mäkká, izbovej teploty. Aj tieto rastliny je dobré prihnojovať a to raz za 2 týždne tekutým hnojivom určeným pre nekvitnúce izbové rastliny, prípadne priamo pre papraďorasty.

 

Pravidlá presádzania

 

Pri presádzaní netreba zabúdať, že vyžadujú ľahší, humózny a mierne kyslý substrát. Použiť sa dá substrát pre nekvitnúce izbové rastliny. Črepník by mal byť skôr širší, nie veľmi vysoký. Na jeho dno je vždy potrebné dať aj drenáž (keramzit). Mnohé druhy papraďorastov sa dajú pestovať aj v hydroponických kultúrach (rebrovka, sleziník, krídelnica, pelea). Obvykle tu veľmi dobre prospievajú pretože sú dostatočne zásobované vodou a živinami. Ani tu však netreba zabúdať, že na dopĺňanie stavu vody treba použiť výlučne len mäkkú vodu. Hydroponické pestovanie papraďorastov je dokonca najvhodnejšie riešenie pre suchšie panelákové byty. Ani v takomto prípade ale netreba zabúdať zvyšovať vzdušnú vlhkosť postrekovaním listov. Papraďorasty nepatria do blízkosti tepelných zdrojov a do prievanu. Tu im môžu zasychať končeky listov, alebo úplne celé listy.

 

Daniel Košťál
Ilustračné foto: autor

Pin It