Zavlažovacia nádoba OLLA, ktorá je vyrobená z hliny, je vhodná predovšetkým pre tých, čo si cenia vodu a čas. Okrem mestských a komunitných záhradníkov a permakulturistov ju ocenia aj bežní záhradkári, chalupári či iní drobní pestovatelia.

Prvá zmienka o metóde zavlažovania, ktorá využíva fyzikálne zákony, prírodný materiál a remeselnú zručnosť, sa datuje do obdobia čínskej dynastie Chan, zhruba 200 rokov pred naším letopočtom. Technológia, ktorá bola neskôr prehlásená za najefektívnejší spôsob zavlažovania, sa rozšírila do všetkých častí sveta, kde ľudia museli efektívne hospodáriť s vodou. A vďaka klimatickým zmenám začala byť relevantná aj pre Európu.
„Princíp, na ktorom je založené riadené zavlažovanie pomocou hlinenej nádoby OLLA, je veľmi prostý. Dochádza k nemu vďaka fyzikálnym zákonitostiam a vlastnostiam hliny, teda materiálu, z ktorého je nádoba vyrobená,“ vysvetľuje Šárka Bočková, ktorá firmu založila spolu s keramikom a výtvarníkom Karlom Dufkom.

Hlinená nádoba sa umiestni až po svoje hrdlo do zeminy záhonu a naplní sa vodou. Táto voda vzlína cez steny nádoby do okolitej zeminy a tým ju zvlhčuje. Rastliny vysadené v okolí nádoby cítia zdroj vody a vyvinú svoj koreňový systém smerom k nej tak, že celú nádobu obrastú svojimi koreňmi. „A potom už len vlásočnicovými korienkami jednoducho sajú vodu priamo zo steny nádoby. Vďaka tomu má rastlina toľko vody, koľko potrebuje, a presne vtedy, kedy potrebuje,“ dodáva Š. Bočková.

Prínos zavlažovacej nádoby OLLA nespočíva len v prirodzenej starostlivosti o rastliny. „Tým najväčším prínosom je zníženie spotreby vody nutnej na zavlažovanie. A to podľa typu rastliny od 60 do 90 % oproti klasickej povrchovej zálievke,“ vysvetľuje K. Dufek. Ďalším benefitom je aj úspora času oproti konvenčnému zalievaniu, obmedzenie výskytu buriny, plesňových ochorení rastlín a škodcov a minimálna uhlíková stopa, ktorú OLLA za sebou zanecháva.
Pri napojení na zdroj vody môže aj na väčších plochách fungovať ako samozavlažovací modulový systém. OLLA je vhodná aj pre menšiu výsadbu v kvetináčoch, jej použitie je teda veľmi univerzálne.

Rozšírenie tohto prínosného pomocníka v našom regióne teraz podporila Kofola ČeskoSlovensko, keď finančne prispela na rozvoj krnovskej spoločnosti Zahradní OLLA.

„V skupine Kofola by sme tento princíp efektívneho využívania vody zároveň radi vyskúšali na bylinkových poliach, ktoré obhospodaruje náš výrobca bylinných čajov LEROS. Jedným z týchto miest sú aj polia v Rajeckej doline, kde si Kofola prvýkrát vyskúšala vlastné pestovanie bylín už v roku 2019,“ dodáva Jannis Samaras, generálny riaditeľ Skupiny Kofola.

Zdroj a foto: Zahradní OLLA, Kofola

fZDIEĽAŤ NA FACEBOOKU

Tweet