Zavlažovať rastliny na záhonoch a vo vegetačných nádobách je najlepšie skoro ráno. Keďže je chladnejšie, vlaha sa v pôde udrží dlhšie a rastliny majú príležitosť ju lepšie zužitkovať. Vždy pritom treba dbať na to, aby zemina či substrát pred každou ďalšou zálievkou mierne preschli. Ku koreňom rastlín sa tak dostane vzduch, ktorý je na ich rozvoj nevyhnutný. Zavlažovanie počas dňa a najmä na poludnie, keď je horúco je pre rastliny zbytočné. Voda sa rýchlo vyparí a k rastlinám a jej dostane príliš málo. Kvapky vody môžu navyše na listoch rastlín pôsobiť ako malé lupy a trvalo ich poškodiť. Ako spoznať potrebu zavlažovania? Ak sa pôdne hrudky po jemnom stlačení drvia, nie je možné ich vyformovať, ani sa nelepia, je potrebné zavlažovať.

Ku koreňom, nie na listy

Zalievať je najlepšie priamo ku koreňom rastlín. Voda by sa naopak mala čo najmenej dostať na listy. Na to si treba dávať pozor hlavne pri večernej zálievke. Pri nedodržaní tohto pravidla narastá riziko napadnutia rastlín hubovými chorobami. Na listoch sa totiž vlhkosť udrží až do rána, naopak listy po rannej zálievke osychajú veľmi rýchlo. Platí to pre rastliny na záhonoch aj v nádobách. Vždy je efektívnejšie zalievať radšej menej často a výdatnejšie. Mierne zvlhčovanie povrchu pôdy nemá príliš veľký význam keďže vlaha sa nedostane ku koreňom rastlín v potrebnom množstve. Vo všeobecnosti na prevlhčenie pôdy do hĺbky asi 20- 25cm je potrebných 20- 25l vody na meter štvorcový. Teplota vody používanej na zálievku nesmie byť výrazne nižšia ako teplota pôdy. Pôdu pred zavlažovaním je vhodné skypriť.

Prínosná nástielka

V snahe udržať okolo rastlín dostatok vlahy je dobré záhony nastielať. Pokosená tráva, slama, drevená kôra, štiepka a hrubší kompost, to všetko sú osvedčené materiály, vďaka ktorým je možné udržať v pôde dlhšie vlahu a zároveň ušetriť na spotrebe vody. Korene rastlín nie sú pod nástielkou príliš zohrievané, majú dostatok vlahy a optimálne podmienky pre rozvoj. Inou možnosťou ako znížiť spotrebu vody je pestovať rastliny menej náročné na zavlažovanie. Vysokú spotrebu vody má zelenina, z okrasných rastlín najmä letničky. V jednotlivých rastových fázach majú ale aj tieto rastliny rôzne požiadavky na množstvo vody. Obvykle na začiatku vegetácie je spotreba vody vyššia ako napríklad v čase dozrievania čo odkvitania pri letničkách. Platí, že druhy s veľkými listami majú spotrebu vody vyššiu ako druhy s listami menšími. Druhy, ktoré majú korene dlhšie zasa dokážu prežiť bez vlahy dlhšie ako tie, ktoré majú korene tesne pod povrchom pôdy.

Vlaha podľa typu pôdy

To ako treba záhradu zavlažovať závisí aj od typu pôdy. Rastliny v ľahkých pôdach treba zalievať častejšie a menšími dávkami vody. Naopak rastliny v pôdach ťažších treba zalievať menej často ale vždy väčšími dávkami vody. Intenzívnejšie treba zalievať aj výsadby vo vegetačných nádobách keďže substrát v nich rýchlejšie presychá. Rizikové sú najmä veľmi malé črepníky, ktoré treba denne zavlažovať, na vrchole leta dokonca aj viackrát denne.

Zavlažovacie pomôcky

Na zavlažovanie sa dá použiť niekoľko pomôcok. Ich ponuka je každoročne širšia. Do menšej záhrady (prípadne tam, kde je sústredených viacero výsadieb v nádobách) postačí kvalitná a primerane veľká krhla, prípadne zavlažovacia hadica. Praktické sú špirálové hadice, ktoré padnú vhod pri zavlažovaní rastlín v nádobách na terasách a balkónoch. Pri zavlažovaní treba dať pozor na to, aby prúd vody nebol príliš silný, nakoľko môže dôjsť k nežiaducemu rozbahneniu pôdy. Prínosnejšia je zálievka vo forme jemného dažďa. Vyplatí sa preto investovať aj do kvalitnej ružice na zavlažovanie. Tá umožní zvoliť požadovanú silu prúdu vody a tak rastlinám dopriať presne to, čo potrebujú. Šetriť netreba ani na hadici, praktické je si ju napríklad navinúť na špeciálny vozík ktorý je výborným pomocníkom do menšej aj väčšej záhrady. Oceniteľnou pomôckou na zavlažovanie záhrad a najmä trávnikov sú aj rôzne plošné zavlažovače a postrekovače. Efektívnym spôsobom zavlažovania je podzemná automatická závlaha. Jej vybudovanie je síce finančne náročné avšak časom je týmto spôsobom možné dosiahnuť výraznú úsporu vody. Automatická závlaha sa vyplatí vybudovať vo väčších záhradách či už svojpomocne alebo sa obrátiť na špecializovanú firmu.

Čo potrebuje najviac vody

K najviac náročným rastlinám na zavlažovanie patria letničky. Platí to nielen o letničkách na záhonoch ale predovšetkým o tých, ktoré sú vysadené v nádobách. Častejšiu zálievku treba dopriať v lete aj ružiam - substrát v ktorom rastú by mal byť stále mierne vlhký, rododendronom a azalkám, bambusom, živým plotom, vždyzeleným drevinám, hortenziám, papraďorastom, solitérnym dreviným, miniatúrnym ihličnanom, záhradným bonsajom a zelenine. Častejšie treba zalievať listovú zeleninu, tekvice, melóny, hrach, hlúboviny, rajčiny, papriky, mrkvu a ďalšie. Vyššiu spotrebu vody majú aj ovocné dreviny či ostatné ovocné rastliny – najmä drobné bobuľové ovocie,. jahody, maliny a čučoriedky. Intenzívnejšie zavlažovať je potrebné mladé rastliny – okrasné aj úžitkové a to isté platí aj o čerstvo vysadených drevinách – ihličnanoch a listnáčoch a tiež vresoch a vresovcoch. Dostatok vody si budú žiadať aj trvalky – najmä v období keď sa im vyvíjajú kvetné puky a presne v tomto období je potrebné zavlažovať aj cibuľoviny – hlavne tulipány, narcisy, hyacinty, ľalie a hľuznaté rastliny (napr. georgíny a gladioly). Vysoké nároky na vlahu má aj trávnik. So striedmou zálievkou sa uspokoja okrasné trávy, trvalky a skalničky sukulentného charakteru, mrazuvzdorné kaktusy,či okrasné rastliny ktoré majú striebristé olistenie. Nízke nároky na vlahu majú aj bylinky (z nich najviac vody potrebujú mäta, pažítka a petržlen). Zalievať pravidelnejšie netreba ani skalku, vresovisko či štrkové záhony. Okolie jazierka treba zalievať sem tam a to najmä vtedy ak sú tu vysadené vlhkomilné rastliny.

Daniel Košťál
Foto: Shutterstock.com