Asparágus hustokvetý

Listy asparágusu pripomínajú malé ihličky, môžu byť väčšie, menšie, jemnejšie aj tuhšie. Stonky sú nimi husto posiate. Rastlina pochádza z tropických oblastí Afriky, prirodzene však rastie aj v trópoch Ázie. Hoci pochádza zo špecifických oblastí, patrí k najmenej náročným a ľahko pestovateľným izbovým rastlinám. Aj to je dôvod, prečo začína byť obľúbenejšia. Nádherne sa dokáže vynímať v modernom svetlom priestore, pričom s vekom jej celková príťažlivosť stúpa. Uplatní sa v dekoratívnych, napríklad XXL kvetináčoch aj v závesných nádobách, samostatne alebo v kombinácii s inou zeleňou, najmä s tou, ktorá má širšie listy.

Pestré možnosti výberu

Možno sa zdá, že ide o obyčajnú a nie veľmi zaujímavú rastlinu. No nie je to tak celkom. Medzi asparágusmi nájdete veľa pekných druhov. Vynikajú dekoratívnym až veľmi atraktívnym vzhľadom, kríkovitým a niekedy bujnejším rastom a elegantne prevísajúcimi konármi. Niektoré druhy prekvapia dokonca kvetmi a následne plodmi. V ideálnych podmienkach sú asparágusy dlhoveké rastliny, rastú bez toho, aby potrebovali sústavnú pozornosť, ich pestovanie zvládnu aj začiatočníci.

Asparágus kosákovitý

Možnosti výberu sú pestré, rod zahŕňa až 100 druhov. Samozrejme, zohnať všetky nie je jednoduché ani možné. Najviac rozšírený a veľmi dobre známy z minulosti je asparágus Sprengerov (Asparagus sprengeri). Má krovitý rast, tuhšie lístky a efektné prevísajúce výhonky. Rastie rýchlo, je nenáročný a v lete ho môžete pestovať vonku. Nevýhodou tohto druhu sú pichľavé stonky preto sa nehodí tam, kde sa hrávajú menšie deti. V ideálnych podmienkach však tento asparágus rozkvitne množstvom drobných bielych kvetov a prekvapí aj nápadnými červenými plodmi.

Zaujímavejší je asparágus hustokvetý (Asparagus densiflorus). Už na pohľad je príťažlivejší, stonky má husto posiate drobnejšími a mäkšími listami. Je to veľmi dekoratívny druh, ktorý sa hodí viac do starších interiérov a jeho pôvab vynikne vtedy, keď bude rásť v kvetináči samostatne. Rastie pomalšie a kompaktnejšie, čiže nepotrebuje veľa miesta.

Pozoruhodný je aj tradičný asparágus perovitý (Asparágus plumosus), ktorý má tmavšie zelené a veľmi jemné listy. V mladom veku býva táto rastlina riedka, neskôr sa bohato rozrastie a vytvorí hustý trs. Hodí sa do moderných interiérov, napríklad tam, kde prevláda biela farba. Zaujímavý, avšak málo pestovaný, je tiež asparágus kosákovitý (Asparagus falcatus). Celá rastliny pripomína skôr bambus, púta množstvom širších listov. Je to moderná izbovka, ktorá stále čaká na svoje rozšírenie.

Asparágus Sprengerov

Pestovateľské podmienky

Asparágusy zoženiete v kvetinárstvach, hobbymarketoch a na jar aj na trhoviskách, tu dokonca aj viac druhov. V interiéri im vyberte miesta s dostatkom svetla, myslite na to, že vhodnejšie je skôr rozptýlené svetlo až polotieň. Intenzívnejšie svetlo a v lete silnejšie slnečné žiarenie znesie len asparágus hustokvetý. Tieň nie je pre tieto rastliny vhodný pretože potom bývajú trsy riedke.

Optimálna teplota je v lete 18-22° C, hoci obvykle asparágusy znesú aj viac. Myslite však na to, v suchšom a príliš teplom prostredí im môžu žltnúť listy. Keď ich budete mať v lete v interiéri, žiadajú prísun čerstvého vzduchu, docielite to pravidelným vetraním.

V zime je vhodnejšie asparágusy umiestniť do svetlého priestoru s teplotou do 10 C. Vyššie zimné teploty nie sú ideálne, rastliny sa v zime nesmú ani intenzívne zavlažovať. Lepšia je skôr striedmejšia zálievka, chlad a svetlo, prípadne aj tmavšie prostredie. Priestor, kde asparágusy zimujú, treba pravidelnejšie vetrať.

Počas sezóny, hlavne na jar a v lete doprajte týmto rastlinám vyššiu vzdušnú vlhkosť. Najviac náročný je na to asparágus perovitý. Pravidelné zahmlievanie tejto rastliny podporí jej príťažlivý vzhľad. V lete asparágusy výdatne zavlažujte, kvetináče môžu stáť v miske s vodou. Zároveň je potrebné rastliny pravidelne, aspoň raz týždenne prihnojovať, ideálne hnojivom s vyšším obsahom dusíka. Počas jesene a v zime už asparágus neprihnojujte. Keď sa však rozhodnete pre jeho pestovanie v teplejšej miestnosti aj v zime, zabezpečte mu slabšiu hnojivú zálievku, aspoň raz za mesiac.

Presádzanie, letnenie a rozmnožovanie

Na jar a na jeseň (september-október) môžete asparágusy presádzať, ideálne je to urobiť raz za 3 roky. Pri presádzaní však nevoľte príliš väčší črepník od toho pôvodného. Rastlina bude viac prosperovať vtedy, keď bude mať korene stiesnenejšie. Pokiaľ ide o substrát, použiť sa dá napríklad ten, ktorý je určený pre nekvitnúce izbové rastliny. Na dno kvetináča nezabudnite dať pri presádzaní drenážnu vrstvu. Hoci je v súčasnosti populárne hydroponické pestovanie izbovej zelene, pre tieto rastliny to nie je ideálny spôsob. Hydropónia vyhovuje aj asparágusu hustokvetému.

Asparágusy výborne reagujú na letnenie, bohato sa počas letných dní rozrastú. Na prechod z interiéru do exteriéru ich však musíte postupne pripravovať. Najlepšie na letnenie reaguje asparágus hustokvetý. Po prenesení von, ideálne v máji, rastliny najskôr zatieňujte a to hlavne počas poludnia. Hoci ich môžete vystaviť aj na priame slnko, krajšie zostanú v polotieni.

Asparágus si jednoducho rozmnožíte delením starších trsov na jar, niektoré druhy sa vám podarí získať aj výsevom semien.

S pribúdajúcim vekom môžu tieto rastliny strácať pôvodný atraktívny vzhľad, riešením je zmladenie starších trsov alebo zaobstaranie si mladších rastlín.

Asparágus perovitý

Využitie

Použitie tejto rastliny je široké. Uplatní sa v interiéroch, v zimných záhradách, vo vstupných halách , verandách a chodbách, na okenných parapetoch, stolíkoch, komodách a stojanoch. V exteriéri môžete asparágus v lete zakomponovať do okenných a balkónových výsadieb.

Napísal: Daniel Košťál
Foto: Shutterstock.com