Popínavé letničky rýchlo rastú, v krátkom období vytvoria ukážkovú hustú zelenú stenu a vhodne doplnia celkovú skladbu zelene. Nebudú prekážať, vojdú sa dokonca tam, kde nie je miesta nazvyš. Pomôžu tlmiť hluk, zachytia prachové častice a prispejú k vyššej vzdušnej vlhkosti. No a navodia dokonalý pocit intimity. Ich vypestovanie nie je zložité, často stačí vysiať osivo kúpené v záhradníctve. V predaji sú však aj predpestované rastliny, začiatkom leta sú dokonca ponúkané za nižšie ceny.

Pokiaľ v prípade trvácich popínavých drevín, ktoré sa takisto na balkóny hodia, je nutné na výsledok čakať niekoľko rokov v prípade jednoročných popínavých rastlín je efekt ozelenenia záležitosťou niekoľkých týždňov. Každý rok sa môžete rozhodnúť pre iný druh, balkón sa tak môže meniť a nebude pôsobiť príliš nudne. Založenie kvetinovej steny nie je finančne náročné a zvládne ho aj začiatočník. Náročná nie je ani starostlivosť o túto zeleň.

Predpoklady úspechu

Samozrejme je potrebné, aby aj tieto rastliny mali aj balkóne ideálne vegetačnépodmienky. Väčšine vyhovuje chránená slnečná poloha, teda slnko počas väčšej časti dňa) ale ani polotieň nemusí byť prekážkou pri ich pestovaní. Potrebovať budete aspoň jednoduché oporné konštrukcie alebo motúzy a výživný priepustný substrát. Ten umiestnite do dostatočne priestrannej, hlbšej vegetačnej nádoby. Vzhľadom na to, že popínavé letničky rýchlo rastú žiadajú dostatok miesta pre svoje korene, na to netreba zabúdať. Ideálne sú širšie a dostatočne stabilné hrantíky - z terakoty, impregnovaného dreva alebo aj plastu. Pokladajú sa vždy na podlahu balkóna.

Na čo nezabudnúť?

Popínavé kvitnúce letničky budú žiadať každodennú zálievku a to pomerne výdatnú. Počas veľmi horúcich letných dní treba na ňu myslieť aj viac krát denne. Inak im žltnú listy, rastliny sú slabšie, riedko olistené a málo kvitnú. Zalievať treba priamo ku koreňom, ideálne ráno a nikdy nie na listy. Podporilo by to rozvoj hubových chorôb. Prínosné je aj prihnojovanie, ideálne raz týždenne kvalitným viaczložkovým hnojivom vo forme rozriedenia primeraného množstva vo vode. Rez a ani odstraňovanie odkvitnutých kvetov nie je potrebné u väčšiny realizovať. Vypestovať si tieto rastliny môžete veľmi jednoducho, napríklad z priameho výsevu do pripraveného substrátu vo vegetačných nádobách. Vysievať môžete od začiatku apríla do konca mája. Rastliny sa stihnú rozvinúť do plnej nádhery. Neskorší výsev nezabezpečí súvislý zelený porast. Po prvých mrazoch porast treba zlikvidovať, prezimovanie v interiéri by nemalo zmysel.

Vhodné druhy

Na balkóny je vhodných a osvedčených niekoľko druhov popínavých letničiek. Každý druh je atraktívny niečím iným a vyznačuje sa aj inými rastovými charakteristikami. Najkrajšie a najvďačnejšie sú povojníky (Ipomoea purpurea). Na balkóne dorastú do výšky 3m, sú pestovateľsky nenáročné a ničím neohrozujú. Dobre porastú na slnku aj v polotieni. V ponuke sú rôzne kultivary s kvetmi menšími, väčšími aj zaujímavé sfarbenými, jedno aj dvojfarebnými. V rámci jedného balkóna je vždy lepšie zvoliť len jeden druhy či kultivar. Prednosťou povojníkov je husté olistenie, atraktívny plošný rast a zvláštnosťou skoré ranné kvitnutie. Povojník vyžaduje pravidelné zásobovanie vodou, na jej nedostatok reaguje vädnutím. Obľúbená na balkónoch je aj tunbergia (Thunbergia alata). Dorastá do výšky 2 m a počas celého leta je obsypaná oranžovými alebo žltými kvetmi s nápadným čiernym stredom. Priemer kvetov môže byť až 5 cm. Na rastline sa objavujú prakticky až do októbra. Nevyznačuje sa však takou hustotou listov ako povojník.

Okrasnú a zároveň aj úžitkovú funkciu môže na balkóne splniť aj popínavá fazuľa (Phaseolus coccineus) s mimoriadne hustým olistením a šarlátovo bielymi kvetmi. Fazuľa žiada bohatú zálievku a výborne vynikne v blízkosti kvitnúcich muškátov. Fazuľa rastie veľmi rýchlo, môže sa však dostať až k susedom o poschodie vyššie, čo nie je žiaduce. Prenikavou vôňou a pestrofarebnými kvetmi sa vyznačuje popínavý a pestrofarebne kvitnúci hrachor (Lathyrus odoratus). K tomu aby hrachor bohato kvitol potrebuje humóznu pôdu, pravidelné prihnojovanie a odstraňovanie všetkých odkvitnutých kvetov. Svojimi úponkami sa najlepšie zachytáva o drôtené pletivo, to treba mať pripravené ešte pred výsevom. Opäť však nie je tak bohato olistený. Do výšky 1 m sa môže na slnečnom alebo polotienistom balkóne popínať aromatická kapucínka (Tropaeolum majus) so žltými alebo oranžovými kvetmi a charakteristickými okrúhlymi celistvookrajovými listami. Kapucínka je vďačná a rýchlo rastie. Znesie aj slnečný úpal, toleruje aj viac sucha.

Netradičné rarity

Okrem bežne známych a dostupných popínavých letničiek môžete vyskúšať aj niečo netradičnejšie. Menej častá ale nádherná je kobea (Cobea scandens) ktorá pochádza z Mexika. Dorastá do výšky 4 m a vytvára bohato olistenú zelenú stenu. Kvitne od júla do októbra fialovými alebo vínovočervenými zvončekovitými, nápadnými kvetmi. Žiada slnečný balkón, v polotieni málo kvitne. Kobeu je potrebné viac prihnojovať, tiež pravidelne a výdatne zalievať. Inak málo kvitne. Dá sa vypestovať zo semien, ktoré ale treba vysiať veľmi skoro na jar, alebo z priesad, ktoré dostať na jar kúpiť v záhradníctvach. Exoticky pôsobiaci je rodochiton (Rhodochiton atrosanguineus), ktorý navodzuje romantickú náladu. Takisto dokáže kvitnúť až do neskorej jesene. Na výhonoch dlhých až 3 m sa tvoria počas celého vegetačného obdobia červenofialové listene a v ich strede tmavo fialové kvety. Podobne ako kobea aj rodochiton žiada pravidelnú zálievku a aj pred vetrom chránené slnečné stanovisko. Do výšky 5 m dorastá zatiaľ u nás menej známy ale atraktívny kvamoklit (Quamoclit lobata)- na obr.. Prednosťou tejto rastliny je hustý rast, oranžové alebo žltkasto biele kvety, ktoré sa vyvíjajú z červených púčikov sústavne od júla do októbra. Táto rastlina obľubuje piesočnatú pôdu, citlivá je na mráz. Nádherná je aj azarína (Asarina barclaiana). Popína sa až do výšky 2 m a kvitne fialovými kvetmi. 

Potrebná je opora

Popínavé letničky nevyžadujú žiadne nákladné konštrukcie ako je to nutné u bežných popínavých drevín. Postačia jednoduché povrazy alebo spojené bambusové tyče. Možno využiť aj obyčajný konopný špagát, drôty, ale iný dostatočne pevný viazací materiál. Viazacie drôty sa môžu upnúť aj na špeciálne háky zaskrutkované do steny. Takisto je možné využiť povrchovo ošetrené drôtené pletivo s hustejšími alebo redšími okami, pričom veľkou výhodou tejto alternatívy je finančná nenáročnosť pri obstaraní a lepšia možnosť vytvorenia rovnomerne hustej zelenej steny. Efektne pôsobia aj rôzne špeciálne na tento účel vyrobené kovové konštrukcie a drevené rámy či treláže.

Daniel Košťál
foto: autor