Rod Anemone (veternica) je pomerne rozsiahly a tvoria ho okrem iného domáce druhy rastúce na polotienistých miestach v listnatých lesoch, napríklad veternica hájna. Patria sem však aj zástupcovia obľubujúci slnko, napríklad veternica lesná či veternica iskerníkovitá. Tieto druhy majú spoločné skoré jarné kvitnutie a to, že sú vzrastovo nižšie. Trvalka sezóny 2022 je však vzrastovo vyššia a kvitne koncom leta a najmä počas jesene.

Jesenné veternice sú, rovnako ako ich jarné príbuzné, kráľovnami daného ročného obdobia. Keď rozkvitnú, okamžite strhávajú na seba všetku pozornosť a kvitnutie trvá prekvapivo dlho. Označenie Trvalka sezóny 2022 si aj preto táto rastlina zaslúžia.

Veternice, ktoré kvitnú v druhej polovici sezóny, sú trsovito rastúce trvalky, ktoré dorastajú do výšky 60 až 150 cm. Postupne zaberajú väčšiu plochu, pričom sa rozrastajú pomocou podzemných výbežkov. Prízemný trs listov je vysoký zhruba 40-60 cm a vysoko nad ním sa na dlhých stonkách pohupujú jednotlivé kvety. Bývajú biele, svetlo ružové, staroružové, až sýto karmínové. Existujú tiež poloplné a plnokvetové formy.

Táto húževnatá trvalka sa k nám dostala z Číny, kde prirodzene rastie v roklinách a zatienených skalách, v krovinách, ale aj na otvorených stanovištiach. V Číne majú jesenné veternice aj dlhú kultúrnu tradíciu, prvé zmienky o nich siahajú do 17. storočia. Do Európy boli introdukované až začiatkom 19. storočia a v súčasnosti patria k najobľúbenejším záhradným trvalkám.

Veternica japonská (Anemone hupehensis, syn. Anemone japonica), ktorá do tejto skupiny patrí, kvitne od augusta do októbra, veľakrát až do prvých mrazov. Kvety majú v priemere 5 až 6 cm a typický je pre ne žltý stred.

Tejto trvalke sa najlepšie darí v polotieni alebo v tzv. túlavom tieni, v humóznej pôde, ktorá príliš nevysychá. Znesie aj otvorené stanovištia, avšak pôda v mieste výsadby nesmie vysychať. Tak ako dlhšie trvajúce sucho neznáša ani zamokrenie. Niektoré zdroje odčleňujú var. japonica, ktorá pochádza z južnej Číny, je vyššia ako základný druh a má poloplné až plné kvety (základný druh má kvety jednoduché). Iné zdroje ju naopak uvádzajú ako synonymum.

Do druhej veľkej skupiny jesenných veterníc patrí tiež veternica hybridná (Anemone x hybrida), niekedy tiež označovaná ako Anemone hupehensis var. japonica. Ide o veľmi bujne rastúcu trvalku s výraznými trojlaločnými, tmavo zelenými listami s jemnými, bielymi chĺpkami na spodnej strane Nároky na stanovište má veľmi podobné ako A. hupehensis.

Veternice môžete vysádzať na polotienisté miesta, pod stromy s redšou korunou, alebo najlepšie na okraj línie korún. Na týchto miestach budú mať nielen dostatok svetla ale aj vlahy. Umiestniť si ich môžete aj do záhonov, kde však potrebujú dostatok vlahy, prípadne by povrch pôdy, pod ktorým sa rozprestierajú ich korene, mali zatieňovať listy iných trvaliek. Vďaka tomu nebude pôda vysychať.

Zdroj: Perenniculum
Foto: redakcia