Vedeli ste, že snežienky majú čo to spoločné aj s mliekom? Botanický názov Galanthus znamená v preklade mlieko a kvet. Kvety sú nádherne biele a mimoriadne pôvabné. V záhradách sa pestuje najznámejšia a aj bežne sa v prírode vyskytujúca snežienka jarná (Galanthus nivalis). V ideálnych podmienkach dokáže vytvoriť rozsiahle a v čase kvitnutia až rozprávkovo pôsobiace porasty. Do záhrad sa však dostáva aj plnokvetý kultivar „Flore Pleno", ktorý bol vyšľachtený niekedy v 18. Storočí a mnohé ďalšie pekné druhy a kultivary. Intenzívne pestovanie snežienok začalo v 16. storočí kedy boli k nám ich cibule dovezené. Na svete je aktuálne známych 22 druhov a viac ako 1000 kultivarov snežienok. Ide dokonca o predmet intenzívnych zberateľských vášní. Každoročne skoro na jar sa takto zberatelia a pestovatelia snežienok stretávajú na špecializovanom podujatí vo Veľkej Británii kde sa pýšia svojimi výpestkami. Niektoré snežienky majú kvety maličké, iné väčšie. K tým, čo majú kvety väčšie patrí ďalšia často pestovaná snežienka Elwesova (Galanthus elwesii). Jej prednosťou je aj to, že je vyššia. Netradičným sfarbením kvetov sa zasa vyznačuje snežienka byzantská (Galanthus byzantinus).

Pestovanie

Cibule týchto pestovateľsky nenáročných a z Balkánu pochádzajúcich rastlín je najlepšie vysadiť do menších a väčších skupiniek (nie jednotlivo) začiatkom jesene, najneskôr do konca septembra. Neskoršia výsadba spôsobí slabšie kvitnutie. Vysadiť ich treba hneď po kúpe, drobnejšie cibuľky totiž rýchlo vysychajú. Ďalšou možnosťou je kúpiť si skoro na jar narýchlené rastliny v črepníku a tieto vysadiť na vhodné miesto do záhrady. Takisto si však počas jari možno vypýtať od suseda či zberateľa kúsok staršieho trsu. Jar, presnejšie obdobie po odkvitnutí je najlepšou príležitosťou na delenie týchto rastlín. Na jar, keď je vlhko sa obvykle veľmi dobre uchytia. Snežienky sa pomerne dobre šíria aj prostredníctvom semien, ktoré roznášajú mravce. Najlepšie sa im bude dariť na slnečných miestach, ideálne v polotieni. Vyhovujúce pre ne je miesto s humóznou, sviežou a mierne vlhkou pôdou. Vhodné je miesto pod korunami stromov, či pod krami, vždy také, ktoré sa nebude počas sezóny okopávať. Snežienkam sa nedarí v piesočnatej pôde, ani vysychavej a horúcej. Vhodné je v čase kvitnutia rastlinám poskytnúť dostatok vlahy, prípadne aj na začiatku vegetačného obdobia, keď je sucho. Prihnojovanie potrebné nie je. Rastliny potom tvoria veľa listov ale málo kvetov. Pozor treba dať po odkvitnutí. V žiadnom prípade sa nesmú strihať ešte zelené listy. Tie by mali vždy prirodzene zožltnúť a zaschnúť. Cibule snežienok nie je potrebné každoročne vyberať zo zeme.

Kombinácie

Snežienky vyniknú samostatne, alebo v skupinách s ostatnými na jar kvitnúcimi cibuľovinami a hľuznatými rastlinami – krokusmi, tavolínmi, veternicami alebo cyklámenmi. Kúzelne pôsobia počas kvitnutia na väčších plochách, viac ako v modernej mestskej záhrade sa uplatnia v záhradách vidieckych a prírodne koncipovaných. Vyniknú na okraji jazierok, potokov a trávnikov. Pestovať sa dajú aj vo vegetačných nádobách či už samostatne alebo v kombinovaných výsadbách.

Daniel Košťál
Foto: Shutterstock.com