K neskorej jeseni už neodmysliteľne patria okrem padajúcich listov aj do diaľky žiariace tekvice. Ich rôznofarebné, malé aj veľké plody, často obdivuhodne štruktúrované a vzorované môžu byť štýlovou dekoráciu záhradného priestoru, dvora, predzáhradky aj interiéru.

V súčasnosti je známych takmer 30 druhov a viac ako 800 kultivarov tekvíc. U nás sa pestuje niekoľko druhov a kultivarov, najmä tekvica obyčajná (Cucurbita pepo), tekvica obrovská (Cucurbita maxima), tekvica muškátová (Cucurbita moschata), tekvica pomiešaná (Cucurbita mixta) a tekvica figolistá - čiernosemenná (Cucurbita melanosperma).

RASTLINA S PRÍBEHOM 

Tekvice pochádzajú z Ameriky, sú veľmi starou kultúrnou plodinou. Ich semená sa dokonca našli pri rôznych archeologických vykopávkach. Zaujímavosťou je, že nikdy sa nevyskytovali vo voľnej prírode. Vždy súviseli s človekom a jeho záhradníčením. Plody tekvíc sú podľa druhu a kultivaru rôzne veľké, tradične aj netradične sfarbené, pruhované, zvráskavené, rebrovité, zvlnené alebo s atypickými výrastkami, turbanovité, hruškovité či fľaškovité. Najkrajšie a najtypickejšie sú plody oranžové. Plody však môžu byť sfarbené aj červených a žltých odtieňov, veľmi pekné sú plody tmavo alebo bledozelené v kombinácii s bielou, prípadne šedasté.

Podľa druhu a kultivaru tekvice vážia niekoľko gramov až desiatok kilogramov. Niektoré sa vmestia do dlane, iné je zasa takmer nemožné v rukách odniesť.

Dekoratívne sýto oranžové plody ponúka kultivar „Hokkaido“, ktorý je v poslednej dobe veľmi obľúbený a vyhľadávaný pre pozitívne účinky na zdravie. Plody vážia až 3 kg a obsahujú veľké množstvo betakaroténu. Okrem toho aj vitamíny C a E. Skladovaním obsah vitamínov v týchto plodoch neklesá, ale rastie. Tento kultivar tekvice obrovskej má všestranné kuchynské využitie a dá sa pestovať aj v malých záhradách. V kuchyni možno upravovať aj ostatné druhy tekvíc, len menšie plody okrasných tekvíc nie sú príliš na konzumáciu vhodné, ich dužina je horká.

Prínosné pre zdravie sú aj tekvicové semienka – obsahujú celú škálu telu prospešných vitamínov (A,B,C, E), minerálov (železo, fosfor, draslík, horčík, zinok) a biologicky aktívnych látok, omega 3 a omega 6 mastné kyseliny, kyselinu listovú aj pantoténovú. Priaznivo pôsobia pri rôznych ochoreniach, ale aj ako ideálna prevencia pred civilizačnými ochoreniami, majú nízky obsah tukov aj cukrov. Pomáhajú detoxikovať organizmus, znižujú vysoký tlak, priaznivo pôsobia na pokožku a znižujú celkový obsah cholesterolu. Najlepšie je ich konzumovať surové, dajú sa však aj rôznym spôsobom spracovávať. Z tekvíc sa pripravuje aj za studena lisovaný olej, ktorý naberá na popularite hlavne v posledných rokoch.

MOŽNOSTI PESTOVANIA 

Vypestovať bohatú úrodu tekvíc a ešte k tomu rôznych druhov a kultivarov nie je zložité. Tekvice potrebujú hlavne dostatok miesta. Základom je vysiať najneskôr v máji semená do humusom zásobenej pôdy a na slnečné miesto. V súčasnosti sa dá vybrať z ponuky tekvíc určených na konzumáciu alebo na dekoratívne účely.

Tip redakcie:
Nie je vhodné pestovať tekvice v komposte aj keď je to často zaužívané. Takto pestované jedince totiž odoberajú z kompostu veľké množstvo živín a tým ho určitým spôsobom znehodnocujú.

Tekvice sú teplomilné, jednoročné rastliny, majú plazivé alebo poloplazivé výhonky a drsné dlaňovité listy. Tieto môžu u citlivých osôb vyvolať alergie. Dajú sa pestovať na záhone, pričom jedna rastlina zaberie asi 0,5 m2, alebo vďaka tomu, že majú úponky aj na opore – plote či pripravenej konštrukcii. Výhodou tohto riešenia je výrazná miesta čo ocenia najmä majitelia menších záhrad či úzkych pozemkov. Tento spôsob môžete využiť aj vtedy, ak nevlastníte záhradu ale len balkón. Výbornou a praktickou voľbou je vysadiť ich do vyvýšeného záhona.

Tekvice najviac vyniknú na vidieku a vo vidieckych záhradách. Počas celého vegetačného obdobia potrebujú pravidelnú zálievku, predovšetkým počas letných horúčav a občasné prihnojenie hnojivom určeným na plodovú zeleninu. Toto všetko zaručí bohatú úrodu. Netrpia príliš chorobami ani škodcami, rastliny však hlavne koncom leta príliš vzhľadné nie sú. Z tohto dôvodu by nemali byť umiestňované blízko domu a vstupnej časti. Plody dozrievajú za 100 – 130 dní po výseve.

ZÁSADY ZBERU

Zrelý plod má typické sýte sfarbenie, je tvrdší a má zdrevnatenú stopku. Okolo stopky sa tiež v čase zrelosti objavia drobné trhlinky. Šupka plodu je tvrdá, nie je možné nechtom urobiť do nej odtlačok. Na vyrezávanie sú však vhodnejšie tekvice v nie úplnej zrelosti, s mäkšou šupkou. Zberať treba vždy pred príchodom silnejších mrazov, ale vyhnúť sa treba nezrelým plodom. Tie by aj tak začali zakrátko hniť.

Vyzretý plod treba odstrihnúť ostrými záhradníckymi nožnicami a pokiaľ možno čo najďalej od plodu, aspoň 5cm. Ideálne je nechať plody tekvíc ešte niekoľko dní ležať na slnečnom záhone. Pokiaľ je však daždivé a chladné počasie, je vhodnejšie plody tekvíc sústrediť do chráneného priestoru. Viac ako na kameni, či betóne im prospeje uloženie na dreve. Tu bude prebiehať dôležité pozberové dozrievanie, ktoré zvyšuje obsah vitamínov, dužina sladne a je aj viac aromatická. Zber plodov tekvíc je samozrejme možné pri predpovedi slnečnej neskorej jesene čo najviac oddialiť.Netreba zabúdať, že plody sa pri prenášaní nesmú chytať za stopku. Ak by sa totiž táto odtrhla, trvanlivosť daného plodu by bola výrazne obmedzená.

Plody tekvíc neznášajú silnejší mráz preto sa počas zimy po ukončení pozberovaného dozrievania musia skladovať v bezmrazovom a vzdušnom priestore, najlepšie s teplotou 5-15°C a vzdušnou vlhkosťou do 80%. Tu vydržia tekvice niekoľko mesiacov a je ich možné v kuchyni postupne spracovávať. Výnimkou sú tekvice Hokaido, ktoré bude lepšie skladovať na suchšom a teplejšom mieste.

Na dekorovanie interiérov sú vhodné menšie a stredne veľké plody okrasných tekvíc. Ich obľuba každoročne rastie a pri ideálnych podmienkach nie je zriedkavosťou ich zotrvanie v danej miestnosti počas celej zimy. Blízkosť tepelného zdroja týmto tekviciam nevadí, oveľa zhubnejšie na ne pôsobí vlhko. Pestrofarebné tekvice môžu tiež dekorovať chodby, schodištia, predzáhradky, terasy a balkóny, na vidieku aj v meste. Veľmi pôsobivé sú skupinky rôzne sfarbených a rôzne veľkých plodov v prútených košíkoch, na policiach, väčšie plody je lepšie vystavovať samostatne, napríklad na priedomí. Nádherne sýto sfarbené tekvice vyniknú aj vtedy, ak sú pohodené v trávnikoch (pekná je aj menšia skupinka) alebo v záhonoch, kde kvitnú chryzantémy a astry.

Daniel Košťál
Foto: autor