Túto nenápadnú rastlinku ste už zrejme niekedy videli pri potulkách jarnou prírodou. Jej pôvabné kvety prebudia každoročne prvé hrejivé slnečné lúče. Možno netušíte, že pečeňovník je niekde obľúbenou záhradnou rastlinou a dokonca predmetom silnej zberateľskej vášne.
Osobne si túto rastlinu spájam s pôvabom starších, tak trochu zanedbaných záhrad, kde má ideálne podmienky na nerušené rozrastanie sa. Nikdy však nepôsobí agresívne, príjemne dopĺňa celovú skladbu nízkej vegetácie a skoro na jar priťahuje pohľady milovníkov kvetín.
Spolu so snežienkami, tavolínmi, čemericami, prvosienkami a krókusmi rozohrá prvé nezabudnuteľné kvetinové divadlo. Rastlina sa tešila veľkej obľube koncom 19. storočia, neskôr upadala do zabudnutia a zo záhrad sa postupne vytratila. Teraz je čas opäť ju objaviť.
Kvety pečenovníka sú jednoduché alebo plné, najčastejšie modro fialové, ale aj ružové, biele, zelenkasté, či dokonca viacfarebné, napríklad žlto fialové. Zaujímavosťou je, že farba kvetov sa môže meniť podľa pH pôdy. Ak je v pôde vyšší obsah vápnika, kvety sú viac ružové. V kyslejších pôdach sú kvety bledomodré. Ďalšou zvláštnosťou je, že kvety sa na noc zatvárajú. Otvoria ich až slnečné lúče nasledujúceho dňa.
PREKVAPIVÁ ROZMANITOSŤ
Hoci pečeňovník (Hepatica nobilis) považujeme mnohí skôr za obyčajnú rastlinku, v skutočnosti má viacero zaujímavých druhov a tisícky vyšľachtených kultivarov. Tie sú často veľmi drahé, avšak pôsobia exkluzívne. Najkrajšie vyniknú, ak je ich spolu niekoľko. Nie všetky vyšľachtené a výstavné kultivary sú vhodné do našich klimatických podmienok. Na to dajte pri kúpe u zberateľov pozor.
Pekné sú aj listy tejto rastliny, ktoré sa rozvinú vždy až po odkvitnutí. Tak trochu pripomínajú ľudskú pečeň - odtiaľ napokon pochádza aj názov rastliny. Niekedy dávno sa dokonca pri liečení chorôb tohto orgánu a žlčníka hojne využívali. Pestovali sa preto aj v kláštorných záhradách. Skúšať liečenie touto rastlinou v domácich podmienkach neodporúčam, neskôr sa totiž prišlo na to, že môže byť aj nebezpečná.
TIP AUTORA
Ak sa vo vašej záhrade pohybujú deti, pestovanie pečeňovníkov zvážte. Šťava, ktorá sa pri trhaní kvetov dostane na pokožku a sliznice pôsobí hlavne u detí dráždivo.
VZÁCNOSŤ V JAPONSKU
V tejto ďalekej krajine je rastlina osobitne cenená a najviac šľachtená. Už v minulosti boli pečeňovníky obľúbeným darčekom pri rôznych príležitostiach, Japonci ich milujú dodnes. Bežne ich tu uvidíte predávať a na jar aj rozkvitať v parkoch a záhradách. Narýchlené sú dokonca obľúbeným novoročným darčekom. Priaznivcov má táto rastlina aj v Európe, tu je dokonca sústredných aj množstvo zberateľov. Viacero ich nájdete napríklad v Nemecku. Aj preto je šľachtenie pečeňovníkov , najmä v krajinách s rozvinutou záhradníckou tradíciou, vďačnou činnosťou.
ŽIVOTNÝ CYKLUS
Pečeňovníky rozkvitajú od začiatku marca do apríla. Tam, kde sa dostanú prvé slnečné lúče, rozkvitajú o niečo skôr. Po odkvitnutí sa vyvíjajú listy, ktoré rastliny identifikujú počas celej sezóny. Ešte pred letom rastliny vytvára nové výhonky a rozrastá sa. Nie však tak, že obmedzuje v raste iné rastliny v susedstve. Zároveň dozrievajú nažky so semenami, vďaka čomu sa môže rastlina rýchlo v priaznivých podmienkach rozmnožovať. Listy pretrvajú na rastliny až do konca októbra. Potom sa strácajú a pre rastlinu nastáva obdobie vegetačného pokoja, aby opäť skoro na jar rozkvitla.
PESTOVANIE V ZÁHRADE
Pokojne nad tým môžete uvažovať. V prírode nájdete celé lúky rozkvitnutých pečeňovníkov. Presádzať si ich do záhrady nie je vhodné. Oveľa lepšie je si rastliny zakúpiť v záhradníctve, alebo na špecializovanej výstave, napríklad so skalničkami. Pečenovník si vysaďte s kompaktným koreňovým balom počas kvitnutia, alebo aj hneď po odkvitnutí. Vyberte mu miesto v tieni vyšších opadavých listnatých stromov alebo krov. Na jar by však miesto, kde rastie, malo byť svetlé. Výborne sa mu darí pod lieskami, neznáša naopak blízkosť ihličnanov.
Na slnečných miestach rastlina živorí, preto sa vždy týmto miestam aj pri presádzaní vyhnite. Pôda na mieste, kde porastie, by mala byť humózna, priepustná, mierne zásaditá a vlhkejšia. Pozor na premokrenie, rastlina potom zahníva. V lete pečeňovník znesie aj viac sucho. Neodporúčam však výsadbu pod plytko koreniace vyššie dreviny.
TIP AUTORA
Pre pestovanie v našich záhradách sa najviac hodia kultivary pochádzajúce z Európy. Tie z Japonska sú možno krajšie, ale u nás chúlostivejšie.
Pestovanie je veľmi jednoduché. Po odkvitnutí, začiatkom leta je vhodné rastliny prihnojiť minerálnym hnojivom alebo preosiatym kompostom. Rastliny obľubujú listovku, preto z miest, kde rastú, nie je potrebné dôkladne odstraňovať napadané lístie. Ak má pečeňovník ideálne podmienky, rýchlo sa rozrastá a je dlhovekou ozdobou záhrady, napríklad v prírodnom štýle. Staršie bohato olistené trsy potom môžete kedykoľvek po odkvitnutí vybrať, rozdeliť a rozsadiť na nové miesta. Nie však veľmi hlboko, skôr plytko. Najlepšie však prosperuje, ak nie je rušený žiadnymi zásahmi.
Napísal: Daniel Košťál
Foto: Shutterstock.com
