O pôvabnej záhrade, ktorá bude zelená aj počas najchladnejších mesiacov roka, nemusíte len snívať. Môžete si ju celkom jednoducho vytvoriť. Zaobstarať si však budete musieť správne rastliny, predovšetkým dreviny.

uvod vzdyzelene

Vždyzelené dreviny vyniknú, ak budú vysadené vo väčších alebo menších skupinách, spolu s krami kvitnúcimi v prvých mesiacoch roka a s ihličnanmi. Vybrané druhy a kultivary týchto drevín môžete pestovať aj v nádobách na balkónoch a terasách. Vždyzelené dreviny sú najpútavejšie počas zimy a v skorých jarných mesiacoch.

 

Vždyzelené dreviny pochádzajú z klimaticky miernejších oblastí sveta. Väčšina z nich nie je práve z tohto dôvodu dostatočne odolná voči silnejším mrazom a zimnému slnku. Počas zimných mesiacov preto žiadajú, hlavne v prvých rokoch po vysadení, kvalitnú ochranu pred vysušujúcimi vetrami, suchom, zimným slnkom a premŕzaním koreňového balu. Riziko poškodenia sa zvyšuje na nevhodnom, nechránenom a príliš exponovanom stanovišti.

 

Základom úspechu je vždy výber vhodného druhu a kultivaru. Nie každá vždyzelená drevina vo vašej záhrade porastie a bude dlhé roky prosperovať. Vždy je lepšie, minimálne na začiatku, uprednostniť odolnejšie druhy, napríklad s kontrastným alebo inak zaujímavým, nie príliš fádnym olistením.

 

TIP AUTORA:
Nevysádzajte celú záhradu vždyzelenými drevinami. Pôsobila príliš monotónne a po čase skľučujúco. Ideálne je tieto dreviny doplniť opadavými.

 

Majte na pamäti, že v záhrade vynikne skôr menší počet druhov vždyzelených drevín a niekoľko kusov z každého druhu. Samozrejme, len za predpokladu, že to umožňujú priestorové možnosti vašej záhrady. Je to riešenie oveľa viac vhodné ako to, kde je sústredená celá zbierka rôznych vždyzelených rastlín. Ide o riešenie, ktoré sa uplatní len vo väčších záhradách. Do malých záhrad sú vhodnejšie pomaly rastúce a zakrpatené, stĺpovité alebo guľovité formy vždyzelených drevín.

 

Nezabudnite, že nižšie druhy vždyzelených listnáčov je nevyhnutné vysádzať do popredia, vyššie naopak do pozadia. Nižšie a stredne vysoké druhy môžete použiť aj ako podrast. Zakrpatené druhy vyniknú v skalkách a vresoviskách. Niektoré druhy týchto drevín (brečtan, bršlen) dokážu pekne a pomerne rýchlo ozeleniť fasády domov či ploty.

 

mahonia201

 Mahónia

 

NENÁROČNÁ KLASIKA

 

Možnosti využitie vždyzelených drevín sú skutočne rôzne. Na vytvorenie súvislého, vždyzeleného porastu, napríklad pod vyššími stromami sa hodí mahónia cezmínolistá (Mahonia aquifolium). Dorastá do výšky 1 m a neraz až do šírky 2m. Jej lesklé, tŕnisté a na okrajoch zubaté listy sa na jeseň sfarbujú do príjemných bronzových odtieňov, intenzívnejšie najmä v prípade kultivaru „Atropurpurea“. Atraktívna je však aj svojimi žltými voňavými kvetmi , ktoré sú usporiadané v strapcoch a tiež modro oinovatelými plodmi.

 

skimia

 Skimia

 

Na pohľad príťažlivé, kompaktné kry vytvára asi 1,5 m vysoká skimia (Skimmia japonica). Má jemne aromatické kožovité, celistvookrajové, na rozdiel od mahónie nepichľavé listy. Okrem kompaktného tvaru vyniká aj plodmi, ktoré zostávajú na konárikoch dreviny celú zimu. Najkrajšie sú kultivary „Kew Green“ s bledohnedými kvetnými pukmi a kvetmi, „Kew White“ s bielymi bobuľami a „Nymans“ s bobuľami sýto červenými. K tomu, aby sa na kroch skimií objavili plody je však potrebné vysadiť vedľa seba samčie aj samičie rastliny. Skimia sa výborne hodí do malých záhrad, nezaberá veľa miesta, je pestovateľsky nenáročná a výborne sa kombinuje s celým spektrom ihličnanov a ďalších vždyzelených listnáčov.

 

aukuba

 Aukuba

 

Nápadne červenými plodmi môže upútať na chránenom mieste v záhrade aj asi 2m vysoká, exoticky pôsobiaca aukuba (Aucuba japonica „Variegata“). Neprehliadnuteľné sú však hlavne jej veľké lesklé a pestro žlto škvrnité listy. Dobre porastie čo najbližšie pri dome, na viditeľnom mieste.

 

ELEGANTNÝ SOLITÉR A DECENTNÁ OBRUBA

 

Vybrať si môžete aj z pestrej palety nízkych druhov vždyzelených drevín. Tie vyniknú najmä na okraji záhonov a v predzáhradkách.

 

breslen fortunei

Bršlen 

 

Najlepším príkladom je bršlen Fortunov (Euonymus fortunei), ktorý sa ľahko pestuje a rýchlo rastie. Vytvára hustý a pekne kompaktný porast, samozrejme, ak je vysadených na jednom mieste viac kusov. Listy tejto dreviny môžu byť sfarbené buď do červena a väčšie (kultivar „Coloratus“), alebo sú bielo panašované („Silver Quen“), či žltopanašované („Emerald Gold“).

 

Nezabudnite, že...
...niektoré vyššie vždyzelené dreviny vyniknú ako solitéry v trávnikoch. Čím sú staršie, tým pôsobia reprezentatívnejšie.

 

kalina201

 Kalina

 

Takéto využitie má napríklad až 3 m vysoká kalina vráskavolistá (Viburnum rhytidophyllum), ktorá pochádza z Číny. Ide o rýchlorastúci a nenáročný druh, ktorý je zaujímavý nielen tmavozelenými, zvráskavenými listami ale aj svojim kvitnutím. Zaujímavé sú už hnedasté kvetné puky dreviny, ktoré ju zdobia počas zimy.

 

POKRYJÚ PÔDU

 

Pomocou nižších vždyzelených drevín si môžete vytvoriť aj súvislý „zelený koberec“, teda náhradu trávnika, najmä na stanovištiach s extrémnejšími podmienkami (svahoch, pod vyššími a hustejšími drevinami a na miestach problematicky dostupných kosačkou). Na tento účel je vhodná napríklad rýchlo rastúca zimozeleň menšia (Vinca minor). Veľmi rýchlo po vysadení vytvára súvislé plochy drobných kožovitých tmavozelených listov. Na jar sú jednotlivé rastliny atraktívne okrem svetlozelených nových listov aj modrými alebo purpurovými lievikovitými kvetmi. Kultivar „Variegata“ vnáša do tienistých záhrad zaujímavú hravosť svojimi žlto panašovanými listami.

 

pachysandra

 Pachysandra

 

Celoročne zelený pôdny pokryv si vytvoríte aj s využitím vždyzelenej pachysandry (Pachysandra terminalis). Táto nenáročná a húževnatá rastlina výborne znáša rovnako vlhké aj suché pôdy. Nádherne do smaragdova zelena sa však vyfarbuje len na polotienistých miestach. Na priamom slnku žltne. Po rozrastení nevyžaduje pachysandra žiadnu starostlivosť, dokonca ani žiadna burina pri nej nemá šancu rásť.

 

 

Bohaté zakoreňujúce vždyzelené porasty vytvárajú za krátku dobu po výsadbe aj skalníky. Z niekoľkých druhov sú na pokrytie pôdy vhodné napríklad skalník Dammerov (Cotoneaster dammeri) alebo skalník drobnolistý (Cotoneaster microphyllus). Oba tieto druhy kvitnú bielymi kvetmi a sú pútavé aj množstvom drobných červených plodov v jesenných mesiacoch. Skalníky rastú rovnako na slnečných aj na zatienených stanovištiach a sú pestovateľsky nenáročné.

 

NA ŽIVÝ PLOT

 

Vždyzelené listnáče majú neraz aj zaujímavo členenté či štruktúrované listy. Zvlnené, kožovité, lesklé a na okrajoch ostnaté listy má cezmína (Ilex aquifolium). Pochádza zo Stredomoria a v záhradách dorastá až do výšky 5m. Vynikne nielen v samostatných skupinách a pred svetlejšími ihličnanmi, ale aj ako solitér vo väčšej trávnatej ploche.

 

cezmina

 Cezmína

 

Podobne ako skimiu či mahóniu aj cezmínu dekorujú atraktívne plody. Červené kôstkovice zotrvávajú na rastline často počas celej zimy a sú obľúbenou vianočnou dekoráciou a potravou pre vtáctvo. Okrem zelenolistých kultivarov sú krásne aj žltopanašované kultivary „Aueromarginata“ a „Golden van Tol“ alebo bielopanašované „Argenteomarginata“.
Len asi 2 m vysoká a hustejšie olistená je cezmína vrúbkovaná (Ilex crenata) pôvodom z Japonska. Nápadne pripomína krušpán a viac sa pestuje v posledných rokoch. Tento druh výborne vynikne najmä vo väčších skalkách, v predzáhradkách a vo výsadbách v japonskom štýle.

 

drac201

Dráč 

 

Množstvom tŕňov a nielen nimi je zaujímavý dráč. Vždyzelené druhy dráčov sú zvyčajne husto rozvetvené a majú žltooranžové kvety umiestnené v strapcoch. Na rozdiel od opadavých druhov majú aj nápadné modré plody. Najrozšírenejším vždyzeleným druhom je dráč Júlin (Berberis julianae), ktorý dorastá až do výšky 2 m. Listy má kopijovité, kožovité a pichľavé, u niektorých kultivarov sa cez zimu sfarbujú čiastočne jemne do bordova. Dráč Júlin vynikne v najmä v skupinách, vzhľadom na husté rozvetvenie ho môžete použiť aj do voľne rastúcich živých plotov. Dá sa dokonca pekne tvarovať.

 

vavrinovec201

Vavrínovec 

 

Mimoriadne obľúbený aj pre svoju nenáročnosť je v tradičných aj moderných záhradách vavrínovec (Prunus laurocerasus). Po krátkom čase vytvorí pekný ker, ktorý perfektne doplní precízne vyskladanú skupinu ihličnanov.

 

Dekoratívna je aj prispôsobivá hlohyňa (Pyracantha coccinea). Na na jeseň ju ozdobujú oranžovo červené plody. Všetky uvedené dreviny sa hodia nielen na výsadbu živých plotov, ale aj na samostatné či skupinové umiestnenie.

 

AKO ICH PESTOVAŤ?

 

Vždyzelené dreviny sa vysádzajú vždy len s neporušeným koreňovým balom, najlepšie v jarných alebo skorých jesenných mesiacoch. Vysádzajte ich na chránené polotienisté miesta, vždy pod hlbšie koreniace dreviny, ktoré im neodoberajú potrebnú vlahu. Takmer všetky druhy uprednostňujú primerane vlhkú pôdu s mierne kyslou reakciou, naopak neznášajú premokrenie a na živiny chudobné piesočnaté pôdy. V takýchto podmienkach rastie len veľmi málo druhov.

 

ghbcezmina

Cezmína 

 

TIP AUTORA
Dôležitá pre tieto listnáče je pravidelnejšia závlaha. Dajte si záležať hlavne vtedy, ak má pôda tendenciu vysychať. Zalievajte aj počas slnečných bezmrazových zimných dní. U novo vysadených drevín by pôda nikdy nemala nikdy úplne vyschnúť.

 

Pôdu v okolí vždyzelených drevín je tiež dobré namulčovať drvenou kôrou, ideálne hneď po výsadbe. Takáto vrstva zadržiava v pôde potrebnú vlahu, obohacuje ju o humus a zabraňuje rastu buriny. Netreba zabúdať ani na zimnú prikrývku (nahrnutie lístia ku koreňom), najmä v prípade mladších exemplárov a v oblastiach kde napadne počas zimy málo snehu. Výhodou vždyzelených krov v porovnaní s inými listnatými drevinami je to, že nevyžadujú pravidelný rez. 

 

Napísal a vyfotografoval: Daniel Košťál

Pin It