Sú neprehliadnuteľnou a niekedy aj nápadnou súčasťou starších exemplárov ihličnanov. Nie každý ihličnan sa však môže popýšiť ich každoročne bohatou úrodou, prípadne šiškami gigantických rozmerov, alebo nápadnej oceľovo – modrej farby. A to dokonca už v mladom veku.

 

Napríklad v poslednej dobe aj u nás často pestovaná jedľa kórejská (Abies koreana) je známa tým, že šišky tvorí už v mladom veku. Obvykle je to v priebehu 5 rokov po výsadbe. Tento druh jedle má aj viacero veľmi pekných kultivarov. Ide o pomalšie rastúce ihličnany, ktoré nezaberú až tak veľa miesta. Hodia sa preto aj pre menšie záhrady. 

 

Jedľa kórejská

 

Šišky tejto dreviny sú pohľadané, valcovité a sýto sfarbené – oceľovo modré až sivé a zaujímavo oinovatelé. Bohatá úroda šišiek na tomto ihličnane je však podmienená správnym umiestnením v záhrade. Miesto pre túto jedlu by byť dostatočne chránené, ideálne v polotieni a tam, kde je vlhkejšia pôda. Veľmi pôsobivý je tento ihličnan spolu s dozrievajúcimi šiškami aj ako solitér v udržiavanej trávnatej ploche či v záhrade vysadenej v japonskom štýle.

 

Céder libanónsky

 

ROZMANITOSŤ

 

Z botanického hľadiska sú šišky plody ihličnanov –často dlhovekých drevín a sú tvorené zo zdrevnatených šupín, väčšinou hnedej farby. Vznikajú zo samičích kvetov po opelení peľovými zrnkami zo samčích nenápadnejších šištíc. Samičie kvety sa po opelení veľmi rýchlo menia, zväčšujú svoj objem a zo zelenej postupne menia svoju farbu na hnedú. Každý ihličnan sa pritom môže pochváliť inými šiškami.

 

Duglaska tisolistá

 

Niektoré šišky sú menšie a teda takmer neviditeľné (cyprušteky, tuje, sekvojovec, tisovec), iné širšie (borovica pínia), dlhšie (borovica vejmutovka, smrek obyčajný) a hrubšie (borovica čierna), guľaté (céder, cyprus), valcovité (jedle), alebo netradične štruktúrované napríklad s malými prečnievajúcimi akoby krídelkami (duglaska). Obrovskými šiškami môže v záhrade pútať borovica Jeffreyova (Pinus jeffreyi), najväčšie šišky na svete rastú však na borovici Coulterovej (Pinus coulteri). Tieto môžu mať až 30cm dĺžku a hmotnosť 1,5 kg. U nás táto borovica rastie napríklad v Arboréte Mlyňany.

 

 

NÁPADNÁ FAREBNOSŤ

 

Ani sfarbenie dozrievajúcich šišiek nie je rovnaké u každého druhu. Sú šišky zeleno- hnedasté (duglaska), hnedopurpurové, modrasté (jedla kórejská), sivé alebo dokonca červenkasté či červenofialové (jedla, smrekovec). Nápadnejšie farby sú typické najmä pre mladé šišky a najkrajšie sú z tohto pohľadu šišky jedle kórejskej, jedle španielskej (Abies pinsapo), cédrov (Cedrus libanii), niektorých borovíc a smrekov. Keďže väčšina mladých šišiek je zelená veľmi často splýva s olistením - ihlicami. 

 

 Jedľa kórejská

 

BOHATÁ ÚRODA

 

Niektoré ihličnany charakterizuje bohatá úroda šišiek. Tá je obvykle podmienená správnym umiestnením dreviny v záhrade. Na menej vyhovujúcich miestach majú ihličnany šišiek pomenej, prípadne jednu-dve. Dekoratívne sú aj bobuľovité šišky, takýmito sa môže popýšiť napríklad borievka (Juniperus commnunis). Exotický nádych zasa môžu vniesť do výsadby šišky araukárie (Araucaria araucana), hoci v našich podmienkach je to skôr vzácnosť. Sú však naopak aj také ihličnany, ktorým sa šišky netvoria vôbec. To platí o väčšine zakrpatených druhoch ihličnanov.
.

Tsuga kanadská

 

OBDOBIE DOZRIEVANIA

 

Vo všeobecnosti dozrievajú šišky u väčšiny ihličnanov po 20 – 30 rokoch od výsadby (len pri jedle kórejskej je to skôr). Niektoré sa objavujú každoročne, iné raz za 2-4 roky. Pri niektorých druhoch sa šišky v čase svojej zrelosti rozpadávajú priamo na stromoch (cédre, jedle), iné zasa opadávajú v celku na povrch pôdy, kde sa vysemeňujú (borovice, smreky). Šišky smrekovca opadavého aj spolu s holými konárikmi na ktorých sú silno prirastené nezriedka strhne silnejší vietor. Zaujímavé je, že pri niektorých druhoch zotrvávajú tieto úkryty semien aj niekoľko rokov a vďaka tomu je potom celý strom atraktívnejší.

 

Borovica vejmutovka

 

Efektné sú šišky rozmiestené jednotlivo (borovice) a ďalej od seba alebo tie, ktoré sú menšie a sústredené v zhlukoch (smrekovec opadavý), prípadne aj tie, ktoré pôsobia akoby nimi bol celý ihličnan husto posypaný (jedľovec). Niektorým ihličnanom šišky odstávajú, iným prevísajú (smreky, duglasky), alebo sú vzpriamené (jedle, cédre).

 

Cyprus vždyzelený

 

Zaujímavé je aj zatváranie a otváranie šišiek. Keď je vlhko sú šišky zvyčajne zatvorené, keď je sucho a slnečno, sú otvorené. Keď šiška schne jej vonkajšie časti strácajú vodu rýchlejšie ako vnútorné a šiška sa otvára. Často tento proces sprevádza charakteristické pukanie, hlavne ak je zatvorená šiška prenesená do v suchého a vykúreného bytu. Väčšina šišiek dozrieva v jesennom období, ale väčšinou sú nápadné a viditeľnejšie v zime.

 

 Smrek obyčajný

 

VYUŽITIE ŠISIEK

 

Šišky, najmä tie väčšie a nápadne sfarbené dodávajú dospelým ihličnanom nezameniteľný vzhľad, sú efektné a záhrada vďaka nim získava atraktívnejší vzhľad. Preto by ihličnany ktoré dekorujú pekné šišky mali dostať v záhrade čo najviac viditeľné a reprezentatívnejšie miesto. Niektoré šišky (borovica lesná) možno dokonca v záhrade ďalej využiť, napríklad ako mulčovací materiál do záhonov na reprezentatívnejších miestach, prípadne poslúžia aj na zakrytie pôdy v v črepníkoch (smrekovec). Tiež môžu byť zaujímavou dekoráciou interiérov.

 

Daniel Košťál
Foto: autor, Shutterstock.com