Ak obľubujete pestrofarebné letničkové a trvalkové záhony, pestujete cibuľoviny a hľuznaté rastliny a tiež zeleninu, prípadne ovocné dreviny, o množstvo rastlinného odpadu máte iste každoročne postarané. Nehovoriac o burine, ktorá často rastie aj napriek nepriaznivým podmienkam a je ju potrebné neustále likvidovať. Odpad sa v záhrade nenakopí naraz, ale priebežne a priebežne ho treba aj likvidovať.

Ideálnou možnosťou ako si s rastlinným odpadom poradiť je skompostovať ho. Huby, baktérie a rôzne živočíchy vytvoria za určitý čas z rastlinných zvyškov hodnotné a hlavne prirodzené hnojivo, ktoré sa priemyselne vyrábanému len tak ľahko nevyrovná. Kompost môžete podľa potreby ďalej využiť pri pestovaní rastlín na záhonoch a v črepníkoch. Nie všetko sa však na kompostovanie hodí a nie v hocijakej podobe. Ak napríklad ostriháte zo záhona stonky s odkvitnutými kvetmi, zožltnuté trsy trvaliek a steblá tráv, prípadne pozbierate vňate zeleniny a toto budete chcieť umiestniť na kompost, dobre neurobíte. Rastlinný odpad v nespracovanej podoby by sa rozkladal príliš dlho a zaberal by veľa miesta.

KOMPOST NA NEZAPLATENIE

Základom správneho kompostovania je vrstvenie. Na spodok kompostéra patrí hrubší záhradný odpad a postupne naň sa kladie odpad jemnejší. Na približne tretinu suchšieho materiálu by mali prísť dve tretiny materiálu vlhkejšieho. Napokon sa na takúto vrstvu nasype záhradná zemina v aspoň 30cm vrstve. Opäť potom môžete ukladať ďalšiu vrstvu. Optimálna výška navrstvenej kopy je 1,5 m, ale nič sa nestane ak to bude aj viac.

Nezabudnite, že aspoň raz-dva krát za mesiac treba kompost riadne prehádzať. Keď je kompost dostatočne vyzretý spoznáte to celkom ľahko - neuvidíte v ňom nerozložené rastlinné zvyšky. Vôňou pripomína lesnú pôdu, je tmavšej farby a kyprej konzistencie. Pred použitím v záhrade ho ešte treba preosiať a všetky nerozložené zvyšky treba dať na osobitnú kopu alebo umiestniť opäť do kompostéra.

ČO ÁNO? ČO NIE? 

Nezabudnite, že nie všetko do kompostéra alebo na kompostovisko patrí. Kompostovať môžete zvyšky ovocia a zeleniny, rozdrvené konáre a kôru, piliny, hobliny, lístie a vňate, tráva, zeminy z črepníkov, bylinné výhonky drevín, vaječné škrupiny a slamu. Všetko čo sa rozhodnete kompostovať treba najskôr narezať na menšie časti, prípadne ak ide o menšie množstvo nastrihať záhradníckymi nožnicami. Kompostovať by sa nemali trváce buriny s podzemkami alebo jednoročné s dozretými semenami, choré a škodcami napadnuté rastliny. Tieto je najlepšie spáliť v záhradnom kozube alebo vyviezť do zberného dvora.

Nekompostujte plasty, sáčiky, kosti a kože, výkaly domácich zvierat ani chemicky ošetrované rastliny, papiere z novín a časopisov, obaly výrobkov, sklo, vrecká z vysávačov, kovy ani textílie. Kompostovať môžete celý rok, dokonca aj počas zimy. Majte na pamäti, že v najchladnejších mesiacoch roka prebieha kompostovací proces najpomalšie.

Kompost si môžete vylepšiť pridaním mletého vápenca, rohovinovou múčkou, rôznymi urýchľovačmi procesu kompostovania a tiež niektorými rastlinami. Tie vďaka látkam, ktoré obsahujú ozdravujú pôdu a zároveň jej dodávajú niektoré hodnotné látky. Medzi takéto rastliny patrí kostihoj, vratič, rebarbora, žihľava a palina. Ak budete chcieť, aby účinkovali nešetrite nimi a použite väčšie množstvá týchto rastlín.

ODPAD ZO ŽIVÝCH PLOTOV

Poradiť si s bylinným odpadom nie je príliš problematické. Horšie je to s drevnatým odpadom. Ak máte pri dome a v záhrade živé ploty, viacero stromov a krov, iste dobre viete, čo sú to kopy nastrihaných konárov, tenších, hrubších, kratších aj dlhších. Ak sa nerozhodnete pre odvozy do zberného dvora, najlepšie bude zabezpečiť si drvič záhradného odpadu. Tento praktický pomocník sa hodí do menšej aj väčšej záhrady a vybrať sa už dá z viacerých typov. Ohromná kopa konárov sa tak môže počas víkendového popoludnia postupne zmeniť na drobnejšiu drť, s ktorou sa lepšie manipuluje. V záhrade je navyše výborne využiteľná.

Rozdrvené zvyšky konárov môžete skompostovať alebo použiť na mulčovanie záhonov , prípadne nasypať k stromom a krom, okrasným aj ovocným. Rozdrvený drevný odpad zabráni rastu buriny, obmedzí vyparovanie vody z pôdy a obohatí pôdu o vzácny humus. V malom množstve môžete drvinu použiť aj pri príprave pestovateľských substrátov.

POKOSENÁ TRÁVA

Množstvo odpadu vzniká po kosení trávnikov. Pokosenú trávu v záhrade takisto môžete ďalej využiť. Hodí sa na mulčovanie záhonov kde zabráni rozrastaniu buriny a pomôže udržať vlahu. Pokosenú trávu však najskôr nechajte mierne zaschnúť, následne ju premiešajte s hrubším záhradným odpadom alebo s podrvenými konármi. Takúto zmes môžete v dostatočne hrubej vrstve nasypať pod dreviny – stromy aj kry. Trávu v takejto podobe môžete dať aj na kompost. V žiadnom prípade čerstvo pokosenú trávu nesypte na záhony ani do kompostu.

JESENNÉ LÍSTIE

Na jeseň sa prirodzene v záhradách hromadí aj lístie. Dôkladne ho vyzberajte alebo vyhrabte, najmä z miest kde by nemalo byť (skalka, trávniky). Následne ho umiestnite na kompost alebo využite na zazimovanie rastlín. Listy niektorých drevín (dub, orech, buk) sa rozkladajú veľmi pomaly a preto je ich dobré pred kompostovaním posekať na drobnejšie kúsky a zmiešať s iným záhradným odpadom. Praktickým pomocníkom sú pri upratovaní lístia aj záhradné vysávače. Títo praktickí pomocníci lístie pomôžu nafúkať na jednu kopu alebo ho nasajú a niektoré dokonca aj podrvia. Vysávače lístia sa najlepšie uplatnia v záhradách kde je vysadených viacero listnatých krov a stromov.

Daniel Košťál
Foto: autor