dazdovaVoda sa stáva vzácnejšou a drahšou. Záhrady sa však bez nej nezaobídu. Zavlažovať je potrebné nielen rastliny vo voľnej pôde, aj v nádobách. Ak chcete ušetriť a konať ekologickejšie, začnite zalievať dažďovou vodou.

Dažďová voda vás v podstate nič nestojí. Využiť ju pri pestovaní zelene a zveľaďovaní záhrady môže každý kto má príležitosť ju zachytávať. Táto voda nie je pitná, je však prijateľná pre väčšinu záhradných rastlín. Je mäkká a mierne kyslá. Vyhovujúca je najmä pre kyslomilné druhy rastlín - rododendrony, azalky, hortenzie, vresy, ihličnany, vždyzelené dreviny, čučoriedky, liesky, ale aj mnohé skalničky, okrasné trávy, kvitnúce letničky a trvalky.

 

Výborne sa hodí na zalievanie mladších aj starších rastlín, jedinečne poslúži pri zavlažovaní trávnikov – kde je spotreba vody počas sezóny veľmi vysoká a aj pri zavlažovaní živých plotov. Využiť ju môžete aj na zalievanie izbových rastlín a pre široké spektrum rastlín v nádobách, ktoré dekorujú počas leta balkóny, terasy a dvory . Podľa toho, kde sa vaša záhrada nachádza, môžete dažďovú vodu využiť aj na zavlažovanie zeleniny a ovocných rastlín. Tu si totiž treba uvedomiť, že dažďová voda môže obsahovať veľkú časť toho, čo do ovzdušia vypúšťajú okolité priemyselné podniky.

 

VYHOVUJÚCA TEPLOTA

 

Nevýhodou pitnej vodovodnej vody je jej zvyšujúca sa cena, ale najmä obsah chlóru a ďalších látok, ktoré pestovaným rastlinám nemusia vyhovovať. Po zalievaní touto vodou často zostávajú na listoch rastlín nepekné belavé fľaky. Pri zavlažovaní dažďovou vodou sa tohto obávať nemusíte, táto voda má veľmi nízky obsah minerálnych látok. Neobsahuje konzervačné ani dezinfekčné látky. Vyznačuje sa príjemnejšou teplotou, ktorá vyhovuje pôde, koreňom aj listom rastlín. Vodovodná a najmä studničná voda býva väčšinou studená a to väčšine rastlín, najmä tým v nádobách nevyhovuje. Voda zo studne tiež obsahuje vyšší podiel vápnika čo môže byť dôvodom nevyužitie niektorých živín z pôdy. Používaním dažďovej vody tak môžete nielen výrazne ušetriť ale aj vyhovieť rastlinám.

 

Okrem využitia na zavlažovanie môžete dažďovou vodou napájať aj jazierko, prípadne iný vodný prvok, alebo ju nechať len tak vytekať do záhonov s vlhkomilnými trvalkami a drevinami, prípadne k pobrežnej zóne jazierka – často sa zabúda, že pri umelých jazierkach sem vlhkosť z jazierka nepresiakne.

 

AKO JU ZBERAŤ?

 

Možností máte niekoľko. Menšie množstvo dažďovej vody si môžete zhromažďovať z odkvapových rúr priamo do plastových sudov alebo iných väčších nádob. Ich zaobstaranie nie je finančne náročné a výber je široký. Nádoby môžete zamaskovať zeleňou a tak nemusia byť viditeľné. Vždy je lepšie umiestniť ich v polotieni a zakryť vekom, aby sa v nich nerozmnožovali riasy. K nádobe s dažďovou vodou by ste sa mali pohodlne dostať a vedieť si vodu bez problémov nabrať do krhly alebo vedra. Nevyhnutné, ak sa pre zber dažďovej vody rozhodnete, bude zaobstarať si aj filtre do odkvapovej rúry. Tieto zabránia tomu, aby sa do sudov s dažďovou vodou dostávalo lístie, úlomky konárikov a ďalšie nečistoty organického charakteru. Nádobu alebo dokonca odkvapovú rúru si môžete vybaviť aj príslušenstvom, ktoré vám uľahčia zber a naberanie tejto hodnotnej vody.

 

V prípade, že si budete chcieť zhromažďovať väčšie množstvo dažďovej vody, praktickejšie je si vybudovať podzemnú nádrž. Tá dokáže zhromaždiť podstatne väčšie objemy dažďovej vody a pritom ju nebude vidno. Jej vybudovanie je ale technicky aj finančne náročnejšie. Vodu z nej si však potom rozvediete v záhrade kam treba a budete jej mať dostatok. Môže byť aj zdrojom pre automatickú závlahu a slúžiť tak pri zavlažovaní celej záhrady. Ani tu netreba zabúdať na filtre, ktorý zabráni zanášaniu systému. Na podzemný zásobník dažďovej vody myslite už pri stavbe domu, je prácne ju budovať dodatočne. V ponuke trhu sú napriek tomu v súčasnosti rôzne plastové a teda ľahšie zásobníky ktoré si môžete zabudovať aj dodatočne.

 

Daniel Košťál
foto: autor

Pin It